Odišiel zdravotník, čo nepotreboval krídla, bol anjelom aj bez nich

V sociálnej a humanitárnej oblasti získal v marci roku 2009  zdravotník Ivan Žilinčík Cenu primátora Piešťany. Už vtedy sa spolu so svojimi spolupracovníkmi staral o 160 chorých ľudí, ktorí potrebovali odbornú pomoc v domácom prostredí. Okrem toho bol držiteľom ocenení Sestra roka 2007. Slovenská sestier a pôrodných asistentiek mu za jeho ľudskosť a nasadenie udelila ocenenie Biele srdce – symbol starostlivosti, poznania a ľudskosti v ošetrovateľstve – strieborný šperk vytvorený drotárskou technikou.

Preväzovanie rán, ošetrovanie dekubitov, cvičenie, rehabilitáciu, prácu s rôznymi typmi katétrov, podávanie infúznej liečby – to boli bežné úkony, ktoré Ivan Žilinčík s veľkým nasadením vykonával. Pritom bol stále k dispozícii, telefón na uchu a ktokoľvek čokoľvek potreboval, bol tu pre neho – muž s veľkým srdcom.

Bol – a nie je. Smutnú správu o jeho skone nám oznámila čitateľka Erika Antalová v pondelok 6. apríla. „Včera dotrpel pán Ivan Žilinčík, zdravotník opatrovateľskej služby ADOS a ja by som vás chcela veľmi pekne poprosiť, či by ste mu nemohli venovať malý článoček, myslím, že by to ocenilo mnoho vašich čitateľov,“ uviedla E. Antalová.

„V piešťanskom regióne sú stovky, ak nie tisícky ľudí, ktorí využili jeho neoceniteľné služby a domnievam sa, že jeho pôsobenie bolo pre mnohých trpiacich a ich príbuzných veľkou pomocou a nádejou. Do našej rodiny dochádzal roky, aby pomáhal mojej úplne nevládnej mamičke tam, kde na to moje sily a schopnosti nestačili. Prichádzal vždy s úsmevom, plný entuziazmu, upravený, voňavý, zdvorilý, nielenže svoju prácu vykonával nesmierne citlivo a vysoko odborne, ale bol aj svetlým lúčom, ktorý povzbudil chorú starú ženu a na chvíľu jej umožnil zabudnúť na jej nezvratný stav. Pre mňa je jeho odchod zvlášť bolestný aj preto, lebo mi zachránil život a následne sa postaral a zabezpečil moju nevládnu matku a dokonca i psíka, ktorý bol zo situácie zmätený a útočný. Zachraňoval nás aj v hlbokej mrazivej noci, keď v susedstve horelo a bolo nutné evakuovať moju matku,“ zneli slová opisujúce človečenstvo tohto muža.

„Pomáhal nielen odborne ale i fyzicky. Príležitostí, keď v našej rodine pomohol v pre mňa takmer neriešiteľných situáciách bolo mnoho. Jeho pomoc (nielen pre nás) bola rýchla, účinná, odborná, všestranná. Pracoval veľmi tvrdo, často aj nad svoje sily, v piatok, vo sviatok, vo dne i v noci. Prinášal úľavu, povzbudenie, nádej. Za tie strastiplné roky sa on i jeho krásna rodinka stali pre mňa veľmi blízkymi a on sám bol pre mňa veľkou nádejou i do budúcnosti. Je mi nesmierne ľúto, že som tohto láskavého, dobrého človeka prežila,“ dodala Erika Antalová.

Ľudí, ktorí by nám mohli povedať svoje osobné zážitky s Ivanom Žilinčíkom, je nepochybne veľa a vždy sú to príbehy smutné až otrasné a vždy je za nimi cítiť vďačnosť a úctu voči tomuto vzácnemu človeku, ktorého starostlivo nakoniec opatrovala jeho milovaná a milujúca manželka Marta.

Za všetky tie zástupy ľudí, ktorým Ivan Žilinčík pomáhal mierniť bolesti a rozdával im nádej a radosť, sa aj my lúčime s týmto vzácnym mužom. A mnohí mu vyslovujeme svoje : ďakujem! Úprimnú sústrasť celej rodine. Nech odpočíva v pokoji!

Viera Dusíková, foto autor