Drahovské divadlo DOBRETA zažiarilo v Cannes

A predsa… Ani sme sa nenazdali, prešiel rok a my sme úspešne a s veľkým ohlasom odohrali niekoľko repríz a sen sa stal skutočnosťou. Koncom mája nás doslova zaskočila ponuka s možnosťou zúčastniť sa 7.-11. júla divadelného festivalu vo Francúzsku LES THEATRALIES DE CANNES 2018. Potvrdilo sa totiž to známe, že nikdy neviete, kto sedí v hľadisku na vašom predstavení.

Bolo už takmer po prihlasovacom termíne a my sme sa museli rýchlo rozhodnúť. Samozrejme, na chvíľu nastal veľký chaos s prehadzovaním termínov letných dovoleniek, dohadovaním divadelných skúšok, s ktorými sme už nepočítali, a tiež nás čakalo to najdôležitejšie – hľadanie riešenia finančných možností. Veď ktorý herec profesionál či amatér by si takú príležitosť nechal ujsť. Môcť si porovnať úroveň vývoja súčasného divadla mimo našej krajiny, herecké výkony profesionálov či amatérov a zároveň mať možnosť zahrať si na doskách divadla v krajine, kde Edith Piaf je hviezdou aj po sto rokoch.

Toto všetko krásne však prinášalo so sebou aj veľkú zodpovednosť. Hlavní protagonisti sa na začiatok museli popasovať s jazykovou bariérou. Nikto z nás netušil, do čoho presne ideme. Lomcovali nami pochybnosti a túžba byť toho súčasťou zároveň. Neustále dookola sme si kládli otázku, ako zareaguje francúzsky divák, aké bude vyjadrenie festivalovej poroty. Vedeli sme od začiatku, že tento festival je iný, na aké sme zvyknutí u nás. Bola to totiž súťažná prehliadka profesionálnych aj amatérskych divadelných súborov spoločne, ktoré pozorne sledovala odborná porota zložená z významných osobností francúzskeho divadelníctva. Bol to vlastne už piaty ročník festivalu THEATRALIES a zároveň prvý ročník medzinárodného stretnutia amatérskych a profesionálnych divadelných súborov THEATERALIES OF CANNES 2018.

A tak sme sa 7. júla popoludní ocitli vo hviezdnom meste Cannes, meste preslávenom filmovým festivalom, luxusnými autami a nádhernými plážami. A ako sme sa neskôr dozvedeli, vraj sme prvé divadlo od roku 1987, ktoré pricestovalo na Azúrové pobrežie. Naša prvá cesta viedla, samozrejme, do centra mesta, do divadla THEATRE ALEXANDRE III, kde bolo nielen slávnostné otvorenie, ale kde aj samotný festival prebiehal.

Festival

Organizátorom podujatia bolo THEATR‘AZUR, združenie divadelného centra Cannesskej kotliny. Predstavených bolo šestnásť amatérskych divadelných súborov a deväť profesionálnych spoločností. Súčasťou festivalu boli sprievodné podujatia s viac ako 30 verejnými vystúpeniami, show-readings, divadelné čítania a stáže. Tieto krásne stretnutia umožnili účastníkom dialóg s autormi, ako sú Guy Foissy, režisérmi, hercami, výmenu odborných skúseností vo vzťahu medzi profesionálnymi a amatérskymi divadlami, divadelnými subjektmi a ukázali význam a potrebu takýchto stretnutí.

Divadelné predstavenia, ktoré sme mali možnosť vidieť a zaujali nás najviac, vyrozprávali osudy ľudí počas druhej svetovej vojny. Veľmi zarezonovali aj témy pripomínajúce súčasné dianie v multikultúrnej Európe. Všetky festivalové predstavenia boli jasným dôkazom a zároveň odkazom – kultúra a divadlo národy spája a bude spájať aj naďalej.

Naše predstavenie

Náš premiérový deň nadišiel 9. júla. Historická dráma Smrť v ružovom mala vo francúzštine názov „PIAF, La morte en rose“. Nervozita, tréma, zodpovednosť a zároveň pocity radosti a nedočkavosti, to všetko už od rána lomcovalo všetkými. Keďže sme boli ubytovaní na okraji mestečka Grasse, kde Edith Piaf trávila posledné chvíle svojho života a kde aj v neďalekej dedinke Plascassier 10. októbra 1963 skonala, rozhodli sme sa, že práve tento deň je vhodný na to, aby sme sa trochu nadýchali správnej atmosféry a prešli sa uličkami, ktorými kedysi chodila aj ona. Pevne sme verili, že nám to určite pomôže pri večernom vystúpení.

A bolo to najlepšie rozhodnutie, aké sme mohli urobiť. Grasse je naozaj očarujúce kúzelné mestečko s neopakovateľnou atmosférou. Podmanilo si nás všetkých svojou hornatou polohou, úzkymi kľukatými uličkami, ktoré sú obklopené kaviarničkami a útulnými obchodíkmi. Akoby odrazu dýchalo iba pre nás. Keďže Grasse je známe výrobou parfumov i pestovaním kvetov na mnohých hektároch v okolí mesta a nachádza sa tu múzeum parfumov, využili sme to a unikátne múzeum sme navštívili. Zatúlali sme sa aj do provensálskeho Múzea kostýmov a bižutérie, kde sú vystavené súkromné kolekcie z parfumérie Fragonard a ženská móda 18. storočia. Krásne dopoludnie sme zavŕšili výborným francúzskym jedlom v miestnej reštaurácii a nakoniec sme stihli ochutnať aj úžasné čokoládové výrobky z tamojšej čokoládovne. Deň ako stvorený na premiéru.

Dobrá nálada pokračovala, celé popoludnie sme venovali príprave na večerné vystúpenie. Už len v rýchlosti vyložiť kulisy, postaviť scénu, zabezpečiť zvuk a osvetlenie, to všetko za 30 minút. Ani sme sa nezbadali a zrazu prišiel ten okamih… začali sme hrať. Filip Čechovič ako Théo spustil vo francúzštine Non, je ne regrette rien, chorá Edith (Paťka Mikolayová) so Simon (Marika Ivančíková) prichádzali pomaly na javisko a už to išlo…

Chvalabohu, všetko ako po masle. Fantastické herecké výkony, krásne predstavenie a úplne na záver francúzske „BRAVO, BRAVO…“ Neopakovateľný zážitok plný uspokojenia. Po predstavení sme pripravili ochutnávku slovenských špecialít s výborným vínkom od našich sponzorov, kde sa rozpútala neviazaná debata. Samozrejme, náš tlmočník Bubo aj riaditeľ festivalu Jaromír Knittl, pôvodom Čech, mali čo robiť. No a tu pri neviazanej debate zrazu z úst riaditeľa Knittla zaznelo: „Skoro som zabudol, vy hráte ešte aj zajtra. Vaše predstavenie malo veľký ohlas, budete hrať znova pre francúzske obecenstvo.“

A tak sme si chvíľu slávy ešte raz zopakovali 10. júla večer. Aj naša repríza dopadla na jednotku. Po vystúpení sme sa dozvedeli, že v hľadisku sedel pán, ktorý sa prišiel pozrieť na naše druhé vystúpenie až z Lyonu! Pre nás neuveriteľné. Citujem jeho slová po predstavení: „Hoci som textu nerozumel, všetko som pochopil.“ (dialógy boli v slovenskom jazyku).

Výsledkom nášho vystúpenia nebola nakoniec len pochvala, ale aj ponuka na spoluprácu, vlastne až tri ponuky: spoločne pripraviť a uviesť túto hru v slovensko-francúzskej verzii, hlavní protagonisti aj ostatní herci dostali ponuku na pripravovanom francúzskom projekte Starmania a tiež ponuku zorganizovať takýto medzinárodný festival na Slovensku. Myslím si, že na začiatok je to až až…

Aj keď celý náš pobyt v Cannes bol dosť hektický, našli sme si trochu času a nakrátko sme si pozreli aj blízke mesto Nice, významné turistické stredisko. Niektorí z nás využili čas na kúpanie sa v mori, iní nasávali atmosféru a históriu mesta a užívali si pozorovanie neustále štartujúcich lietadiel z blízkeho letiska. Nakupovanie suvenírov, prehliadka mesta Cannes, posledná spoločná fotografia na slávnom červenom koberci či prechádzka chodníkom slávy, to všetko ostalo až na posledný deň, ešte pred vyhodnotením festivalu odbornou porotou a záverečným ceremoniálom.

Samozrejme, boli sme všetci zvedaví, aj keď trochu skeptickí. Ale predsa, možno tak v kútiku duše sme tiež dúfali… Prvý ročník THEATRALIES slávnostne ukončilo v stredu večer odovzdávanie cien viceprimátorom mesta Cannes Thomasom De Pariente. Popri francúzskych súboroch a hercoch sa na záver na javisko THEATRE ALEXANDRE III postavili aj naši herci a z rúk viceprimátora si prevzali ocenenia odborníkov THEATR‘AZUR. Patrícia Mikolayová za herecké a spevácke stvárnenie úlohy Edith Piaf a Filip Čechovič za herecké a spevácke stvárnenie Théa.

Posledné srdečné stretnutie s francúzskymi priateľmi sme si užívali do neskorých nočných hodín. Domov sme odchádzali plní dojmov, zážitkov, ale aj obohatení o nové poznania a naplnení entuziazmom, že sa sem ešte raz vrátime. Divadlo totiž bariéry nepozná!

Poďakovanie

Srdečne ďakujeme všetkým, ktorí nás pri tomto projekte podporili, verili nám a ešte raz všetkým, bez ktorých by sa naša cesta nemohla uskutočniť. Ďakujeme Vám, pán Feldek, že sme dostali šancu zahrať si túto hru, a tiež za Vašu podporu. Srdečná vďaka patrí veľkému úsiliu a podpore starostovi Drahoviec Ing. Jurajovi Kleinovi a, samozrejme, veľká vďaka patrí obci Drahovce za finančnú dotáciu na dopravu, bez ktorej by nebolo možné vycestovať. Ďalej ďakujeme spoločnosti PSA Peugeot Citroen Trnava za finančný príspevok a darčeky a tiež veľké poďakovanie patrí Vinárskym závodom Topoľčianky, Pivnici Radošina a Vinidi, s.r.o., Báb.

Ešte raz všetkým srdečná vďaka!

Blanka Kollárová, Divadlo DOBRETA