Vladimír Motyčka obetoval športu kus seba
Duša motorizmu v regióne jubiluje. Vladimír Motyčka, významná osobnosť ricínom voňajúcich pretekárskych tratí vo federálnom, slovenskom aj regionálnom rozsahu, oslávil 1. novembra 75 rokov.
Šachovnica štartéra, podmanivý rev motorov, spálený benzín, divácky ošiaľ. Veru, pretekárske divadlo na dvoch či štyroch kolesách má v kúpeľnej perle Považia pestrú tradíciu.
Medzi najvernejších služobníkov, ktorí bez akejkoľvek finančnej odmeny – dnes to znie priam neuveriteľne – vedeli športovému koníčku obetovať stovky hodín osobného voľna, sa nadlho zaradil Piešťanec Vladimír Motyčka.
Významný predstaviteľ motoristického diania už teda prišiel na úvrať svojej bohato obsiatej životnej parcely. A tak ukotvime jeho etapy do hodnotiacich viet.
Odmlada koketoval s hudbou. Hral v dychovke aj bigbítovej skupine, pri založení vlastnej formácie sa dal i na spev. Po študijnom a pracovnom období v Bratislave však posunul svoje aktivity ešte iným smerom.
Všetko sa začalo v sezóne 1967
Do chlebíka v piešťanskej klubovej branži si prvý raz zahryzol v júni šesťdesiateho siedmeho roku. Postupne neodolal ďalším chutiam. Na rôznych postoch pôsobil vyše štyri desaťročia. Naposledy ako tajomník a hospodár asociácie kartingu SR. Symbolické dvercia motoristickej komnaty zatvoril za sebou v októbri 2008.
Mal svoju profesiu i rodinu. Napriek tomu do jeho obsiahlej životnej kroniky postupne pribúdali husto popísané stránky o angažovanosti sa v prospech iných. Myšlienkový pochod nám ponúka uviesť aspoň niektoré fakty.
Napríklad, keď V. Motyčka z predsedníckeho stolca dlhý čas kormidloval širokú komunitu mestského automotoklubu. Štvrtinu takmer dvestočlennej základne tvorili aktívni pretekári rôzneho veku.
Farby piešťanského AMK obhajovali na začiatočníckych minikárach či rely súťažiach mladých adeptov, za volantom motokár i automobilov na okruhoch aj pri branno-orientačných súťažiach, no hlavne v sedle rýchlostných motocyklov.
Manažér výnimočných kvalít
Základná organizácia Zväzu pre spoluprácu s armádou (Zväzarm) napríklad mala usporiadateľsky pod palcom cestnú konfrontáciu pretekárskych áut do vrchu Čertova pec, ale predovšetkým populárnu Cenu Slovenska (CS).
Vrcholný medzinárodný sviatok kapotovaných skvostov na dvoch či štyroch kolesách po tamojšej letiskovej dráhe neraz usmerňoval V. Motyčka z pozície prvého zástupcu riaditeľa pretekov.
Do početného štábu vedel zlanáriť mnohých. Tiež autora tohto spomienkového príspevku, ktorému na Cene Slovenska viackrát zveril funkciu tlačového tajomníka. Premiérovo pri 23. edícii CS, v auguste 1982, keď nášmu sedemčlennému riaditeľstvu šéfoval naslovovzatý odborník, medzinárodne uznávaný Ladislav Bertoli. Výnimočné manažérske schopnosti V. Motyčku nezostali bez povšimnutia ani u vedúcich činovníkov centrálnych motoristických zložiek. Širokospektrálnemu pôsobeniu vo federálnych, celoslovenských a krajských ustanovizniach sa venoval so všetkou dôslednosťou. Hoci z jeho pohľadu stále išlo o dobrovoľnícku bázu.
Zažil i smutné chvíle
Regionálne liace mu teda časom boli pritesné. Atribúty rozhľadeného manažéra si piešťanský zväzarmovský líder postupne obrusoval na viacerých kolbištiach. Úchytkom uveďme predsednícky post V. Motyčku v celoslovenských výcvikových strediskách automobilových i motocyklových jazdcov. Nečudo, že asfaltová mätež rýchlych motorov vypĺňala každú voľnú chvíľu obetavého lodivoda AMK v meste so symbolom lámača bariel. Z virvaru mu natrvalo zostalo v pamäti veľa hlbokých okamihov. Aj smutných.
Napríklad, keď ho uprostred augusta 1989 zastihla priam neuveriteľná zvesť o skone tridsaťročného moravského barda Jirku Sedlářa po osudnom testovaní tlmičov na rely-vozidle alebo tragédia pri individuálnom tréningu iba sedemnásťročného Rudka Mitošinku, vnuka piešťanskej legendy, počas veľkonočnej soboty 1992 v trebatickom motokárovom areáli.
Viedol výbery na dvoch kolesách
Lenže Motyčkova myseľ vždy radšej mapovala pozitívne zážitky z opojných zápolení. Zo symfónie rýchlych kolies na ricínom voňajúcich tratiach. I keď atmosféru pretekárskych okruhov nenasával priamo v súťažnom poli s prilbou na hlave, ale zo spomínanej riadiacej pozície dobrovoľného funkcionára.
Ešte treba zaznamenať, že na jar 1982 ho poverili dlhodobým vedením deväťčlennej motocyklovej reprezentácie Slovenska v cestných pretekoch. Pri zahraničných výjazdoch mal viackrát na starosti aj výber ČSSR.
Tok rokov je neúprosný. Každému odsýpa rovnakým dielom. Azda jediná spravodlivosť na tomto svete. V stredu 1. novembra sa Vladimír Motyčka dožil sedemdesiatych piatych narodenín. K početným gratulantom pripája svoj vinš i Piešťanský týždeň.
