Piešťanskí turisti chystajú výletnú lahôdku

Chodník Karla Domina chcú turisti oficiálne aj s rôznymi prekvapeniami, čo na ňom chystajú, uviesť do života v júli budúceho roka na 65. celoslovenskom zraze Klubu slovenských turistov, na ktorom budú hostiť stovky vyznávačov pešej turistiky zo Slovenska i zahraničia. Chodník s názvom českého botanika, ktorý v minulom storočí popísal nielen piešťanskú kvetenu s viac ako tisícsto druhmi, ale aj herbár Slovenska s pol miliónmi kvietkov a rastliniek, má byť vytvorený k ucteniu si tohto významného českého profesora. Chodieval do Piešťan a túlal sa Považským Inovcom, Tematínskymi vrchmi, kde objavil a odborne opísal nevädzu tematínsku.

O zrode nápadu s chodníkom porozprával Piešťanskému týždňu predseda organizačného štábu letného turistického zrazu v Piešťanoch, Michal Fiala: „Náš turistický kolega, dlhoročný značkár Jaro Böhm, nám vravel, že kedysi viedla turistická značka až na stanicu. Už vtedy tam bola mapa aj smerovník, ale aká farba to bola, si už nepamätal. Keďže na Kolonádovom moste sú žltá, zelená a modrá, tá je však priebežná, vybrali sme pre Chodník Karla Domina žltú značku. Začne sa na stanici, prejde mestom ku Kolonádovému mostu a odtiaľ na Čertovu pec. V rámci chodníka vymeníme aj starší hríbik na Plešinách. Osadíme i nové smerovky s popisom Chodník Karla Domina.“
Hoci žltá značka už dnes ponúka veľmi pekné a zaujímavé miesta, pribudnú nové, doteraz nepoznané. Z Čertovej pece môže unavený turista využiť autobus alebo, ak sa cíti vo forme, sa môže vrátiť pešo po zelenom či modrom značkovanom chodníku. „Okrem exteriérovej mapy a popisu chodníka vo vitríne si bude môcť turista vziať tlačený propagačný materiál s popisom jednotlivých bodov trasy. A k tomu chystáme aj jedno prekvapenie pre zberateľov,“ uviedol predseda organizačného štábu.

Keď si M. Fiala prečítal knihu o K. Dominovi, pospájali sa mu rôzne myšlienky a zrodili nové nápady. Znovu objavený pätník z roku 1933 je jedným z nich. „Pohorie Považský Inovec skrýva mnohé tajomstvá. Stačí ich len objaviť. Sú tu už známe, no mnohými ľuďmi zatiaľ nepoznané miesta – Dominova promenáda, Dominov pamätník, Dominova cesta, už spomínaný a zabudnutý pätník, Obrázková hora a pod ňou prameň, vyhliadka na Ahoji, Nasypanica, Plešiny či okolité lúky Čertovej pece. Viac neprezradím. Je tam toho skrytého oveľa viac. Aj vďaka letnému turistickému zrazu, ktorý sa uskutoční v Piešťanoch v dňoch 5. až 8. júla 2018, sa môžete dozvedieť všetko, na čo isto v súvislosti s Chodníkom Karla Domina čakáte.“

Na výstavbe chodníka sa finančne podieľa oblastná organizácia cestovného ruchu Rezort Piešťany, ale najviac práce s ním budú mať členovia Klubu turistiky TJ Bezovec Piešťany. „Už vopred ďakujem Vladimírovi Chrapčiakovi, Vladimírovi Krupovi, Petrovi Trembošovi, Mestu Piešťany a všetkým členom nášho klubu za spoluprácu a pomoc pri realizácii uvedeného chodníka. Žiaľ, toto poďakovanie si už neprečíta náš kamarát Jaro Böhm, ktorý zomrel minulý týždeň,“ dodal M. Fiala.

Botanik Karel Domin a jeho unikátny herbár

Pohorie Považský Inovec, ktorého južná časť sa rozprestiera aj na území okresu Piešťany, bolo botanikom už v minulosti známe bohatosťou výskytu teplomilných druhov rastlín. Do povedomia odbornej, ale i laickej verejnosti sa výskumom flóry okolia Piešťan však najviac zapísal český botanik prof. Karel Domin, autor rozsiahlej monografie Piešťanská květena, vydanej v Prahe v roku 1931.
K. Domin, český botanik, vysokoškolský pedagóg a politik, sa narodil 4. mája 1882 v Kutnej Hore. Botaniku vyštudoval na Karlovej univerzite v Prahe. V rokoch 1909–1910 podnikol s prof. J. Danešom vedeckú výskumnú cestu do tropickej oblasti Ázie a do Austrálie. Druhú výskumnú cestu podnikol v roku 1924 na francúzsku Riviéru, do Talianska, Tuniska a na Sicíliu. V roku 1926 odišiel na študijnú cestu do USA a Karibiku. Výsledkom týchto ciest bol bohatý herbárový materiál a vedecké výsledky, ktoré publikoval.
Ako vedecký pracovník publikoval závažné floristické práce a venoval sa ochrane prírody. Všeobecne je považovaný za človeka, ktorý sa zaslúžil o vznik TANAP-u, Pieninského národného parku a spolupracoval aj pri obnove Arboréta v Mlyňanoch.

V roku 1919 prof. K. Domin, ktorý sa zameral aj na botanický výskum Slovenska, založil pri Slovanskom ústave v Prahe Zbor pre výskum Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Jeho zásluhou vznikol v Prahe herbár zo Slovenska, ktorý obsahoval vyše pol milióna rastlín. V 40. rokoch 20. storočia spolupracoval s generáciou mladých slovenských botanikov a sporadicky publikoval. Prof. K. Domin zomrel 10. júna 1953 v Prahe.
V zbierkovom fonde Balneologického múzea Imricha Wintera v Piešťanoch je uložený duplikát herbáru. Slúžil za podklad floristického diela Piešťanská květena (1931), v ktorom zhromaždil 1104 druhov flóry. Vzniku publikácie Piešťanská květena údajne predchádzalo pozvanie od priateľa prof. E. Cmunta (ktorý ordinoval v Piešťanoch ako kúpeľný lekár) z 13. mája 1930 na návštevu Piešťan. Niektoré údaje a publikované práce však hovoria o dávnejšom záujme prof. Domina o flóru Piešťan a okolia. Na začiatku 30. rokov 20. storočia sa prof. K. Domin stal členom Piešťanskej muzeálnej spoločnosti, ktorá vznikla v roku 1928 z podnetu prenajímateľov kúpeľov, bratov Ľudovíta a Imricha Winterovcov. Spoločnosť – predchodca Balneologického múzea – združovala mnoho osobností spoločenského, kultúrneho a vedeckého života.
Prof. K. Domin bol nositeľom mnohých ocenení doma i v zahraničí a bol členom mnohých vedeckých spoločností po celom svete. V Piešťanoch mu ešte za jeho života a za jeho účasti po skončení valného zhromaždenia Piešťanskej muzeálnej spoločnosti dňa 24. júla 1935 bola na Kúpeľnom ostrove odhalená pamätná tabuľa. Promenáda od miesta, na ktorom pomník s pamätnou tabuľou stojí, smerom k obci Banka bola nazvaná Dominova promenáda a jej pokračovanie na Banke Dominova cesta.