Vojenský orchester hral, dámy vyhadzovali nôžky
V Kongresovom centre Slovenských liečebných kúpeľov Piešťany sa diváci rozlúčili so starým a privítali nový rok koncertom Cisárskeho a kráľovského dychového orchestra z Bratislavy. Hudobníci vyparádení v dobových belasých vojenských kabátcoch hrali pochody, vojenské piesne i valčíky rakúsko-uhorskej monarchie. O pastvu pre oči sa postarali noblesné dámy z brnianskeho Spolku elegantních dam.
Tie v úvode hneď po Korunovačnom pochode Friedricha Kuhlau sa najskôr zvodne vrteli v širokých farebných krinolínach a hádzali „pukerlíky“ na hudobníkov i obecenstvo. Postupne ako koncert naberal na obrátkach, menili kostýmy. Diváci zažili autentickú prehliadku dámskej módy 19. a začiatku 20. storočia, ale aj najmä mužmi ocenený kankán so zdvíhaním nôh či prehliadku dobovej bielizne, akú nosili dámy za čias panovania cisára Františka Jozefa.
Každú skladbu, či už z dielne Anonymusov, alebo známych osobností svetovej hudby, uviedol kapelník Zbyněk Kubáček niečím príznačným pre danú dobu i skladbu. Rozpovedal príbehy zborov, árií, piesní i pochodov, ale aj to, ktorý z nich mali vojaci pochodujúci často na smrť najradšej. A tiež to, z akého dôvodu pieseň radi spievali, prípadne, na aký valčík najradšej tancovali.
O vojenskej hudbe dávnych čias písali aj historici. Skúmali vzťah vojenskej hudby a vojenského života v 19. storočí a nachádzali priamu úmeru – hudba tak ako dnes, tá moderná, ovplyvňovala životy ľudí, najmä tých, čo sa nechali naverbovať. Vojenská hudba vo veľkých mestách, akými boli Viedeň, Budapešť, Prešpork, Paríž, ba dokonca i v mestách ďalekého Mexika, mala veľký vplyv na spoločnosť, najmä ak za múrmi boli posádky s vojenskou hudbou. Tá hrávala nielen do pochodu, ale aj na báloch či ľudových tancovačkách.
Napríklad, ako uviedol kapelník orchestra, známu skladbu La Paloma autora Sebastiana Yaradiera miloval i brat cisára Františka Jozefa, mexický cisár Ferdinand Maximilian Joseph. Ten mal v živote smolu. Práve v Mexiku ho odsúdili na trest smrti zastrelením. O jeho oslobodenie sa vtedy usilovali európski panovníci, ale aj francúzsky spisovateľ Victor Hugo či taliansky revolucionár Giuseppe Garibaldi. Dokonca aj americký prezident žiadal ušetriť Maximiliánov život. Rakúsky dvor za neho ponúkal rozprávkové výkupné. Revolučne naladený nový mexický prezident Benito Juaréz však rozsudok podpísal, a tak Maximiliána v roku 1867 zastrelili. Jeho posledným želaním bolo vypočuť si práve skladbu La Paloma, ktorú si zamiloval v priebehu námornej služby vo svojej mladosti. „Odvtedy na všetkých rakúsko-uhorských lodiach bola táto skladba zakázaná, aby nejatrila bolestné spomienky na mŕtveho panovníka. Veľkolepý návrat zaznamenala až v roku 1904,“ uviedol kapelník orchestra.
Záverečný koncert uplynulého roka ukončili hudobníci z Bratislavy Radeckého pochodom Johana Straussa. Za celý koncert – prerozprávaný i po nemecky – zožali silný potlesk nadšeného publika.
