Letisko po takmer storočnej existencii zrejme končí
Nad piešťanským letiskom sa v súčasnej dobe výrazne zamračilo. Oblohu nad ním však nezatmeli mračná atmosférické, ale ekonomické. Letisko je už niekoľko rokov v strate. Zadlžuje sa najmä v kúpeľnom meste, a to neplatením daní z nehnuteľnosti za pozemky, na ktorých sa rozprestiera. Z leteckej prevádzky príjmy v tomto roku nijako významne nenarástli, a tak z úradu Trnavského samosprávneho kraja (TTSK) čoraz hlasnejšie prenikajú hlasy o tom, že uvažujú o ukončení jeho prevádzky.
Na novembrové mestské zastupiteľstvo je na prerokovanie pripravený materiál týkajúci sa úľav na dani z nehnuteľnosti letiskovej spoločnosti, ktorý by podľa dôvodovej správy predloženej do mestských komisií pre letisko znamenal ročnú finančnú pomoc vo výške 5600 eur. Pri tejto úľave sa radnica opiera o zákonnú možnosť zbaviť daňovej povinnosti pozemky funkčne spojené s dopravnou infraštruktúrou. Obdobným spôsobom takto už roky svojim letiskám pomáhajú mestá Poprad i Košice.
Uvedená pomoc je však podľa našich informácií pre TTSK nepostačujúca. Letisko totiž na dani z nehnuteľnosti za niekoľko rokov kúpeľnému mestu dlhuje takmer pol milióna eur. A po vyrubení dane za rok 2016 spolu s úrokmi za omeškanie platieb narastie dlh ešte výraznejšie. Z dôvodu zložitosti situácie by mal manažment letiska tento týždeň na piešťanský Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny dokonca oznámiť svoj zámer o hromadnom prepúšťaní zamestnancov.
V súčasnosti má Letisko Piešťany, a.s., troch akcionárov: TTSK s 59,31 % akcií, Mesto Piešťany 20,04 % a štát 20,65 % akcií. A práve na spoluvlastnícky aspekt sa na mesto trnavský župan Tibor Mikuš odvoláva. Aj pred časom zástupcom mesta odkázal, aby sa správali ako zodpovední hospodári a svojmu majetku pomohli prežiť ťažké obdobie. Letisko totiž potrebuje pomoc od všetkých spoluvlastníkov.
TTSK formou kapitalizácie svoje pohľadávky voči letisku ešte v minulom roku umoril. Štát pri pomoci tiež neostal bokom a v minulom roku investoval 161 824 eur na bezpečnostný projekt letiska. Jediný spoluvlastník, ktorý pri záchrane doposiaľ ostáva bokom, je kúpeľné mesto.
T. Mikuš mal v minulosti aj konkrétny návrh, ako by mohlo mesto pomôcť letisku prežiť. Nakoľko odpustiť daň sa zákonným spôsobom nedá, Piešťany by mali podľa župana vo výške dlžoby voči mestu navýšiť kapitálové imanie letiska na účelovo viazaný účet v banke. Letisko by obratom tieto peniaze použilo na splatenie svojho dlhu a tie by sa vrátili späť do piešťanskej pokladnice.
Takéto riešenie sa však zástupcom mesta nepozdávalo a v máji tohto roka sa zrodil nápad uplatniť si záložné právo na pozemky, ktorými letisková spoločnosť za svoje dlžoby mestu ručí, čím by dlžobu formou pozemkov letisko vynulovalo. A podľa vyjadrenia zamestnanca radnice, ktoré odznelo na mimoriadnom mestskom zastupiteľstve v piatok 28. októbra, sa k tomuto kroku chystajú pristúpiť a v čo najkratšom termíne na letiskovú spoločnosť pošlú exekútora.
Pýtali sme sa preto na trnavskom krajskom úrade, čo na základe uvedených skutočností s letiskom ďalej zamýšľa. I keď T Mikuš sa zatiaľ nechcel oficiálne vyjadrovať, tak z jeho blízkeho prostredia prenikli informácie, že ak TTSK s kúpeľným mestom nenájde spoločnú reč, tak krajná možnosť, to jest ukončenie jeho prevádzky, je takmer stopercentná.
Faktom však je, že letisko produkuje mesačne stratu v priemere 30-tisíc eur. Podľa našich informácií jediné, čo letisková spoločnosť v súčasnej dobe hradí, sú mzdy zamestnancov.
V najbližšom období by sa malo zísť aj mimoriadne valné zhromaždenie akcionárov, ktoré zvolal väčšinový vlastník letiska TTSK, a tam by mal padnúť definitívny verdikt o ďalšom osude piešťanského letiska.
Z HISTÓRIE
Piešťany mali leteckú tradíciu, už od 17. augusta 1912 tu ako v prvom slovenskom meste v Rakúsko-Uhorsku pristála vzducholoď. Letisko bolo založené Československou armádou ako vojenské letisko v roku 1926. V nasledujúcom roku sem bol z Nitry preložený „Letecký pluk 3, generála – letca M. R. Štefánika“. Na Štefánikovu počesť sa tu taktiež v rokoch 1934-1936 konali letecké dni.
Počas druhej svetovej vojny sa vojenská posádka letiska aktívne, i keď bez lietadiel, zapojila do bojov v Slovenskom národnom povstaní. Tristo mužov piešťanskej posádky odišlo bojovať na povstalecké územie proti fašistickým okupantom. Letisko bolo oslobodené 4. apríla 1945 spoločne s kúpeľným mestom.
Od začiatku 50. rokov až do roku 1991 na letisku pristávali pravidelné i nepravidelné vnútroštátne lety najmä ako prípoj k linkám z Prahy. Zníženie dopytu po roku 1989 túto etapu ukončilo. Letecké kasárne zanikli po rozpade Česko-Slovenska.
Letisko bolo čiastočne zrekonštruované v rokoch 1991-1992. V lete 2008 sa dokončila investičná výstavba financovaná z eurofondov (75 %), štátneho rozpočtu (20 %) a z vlastných zdrojov (5 %). V rámci nej sa rozšírila rolovacia dráha „A“ a k pôvodnému terminálu sa pristavila nová časť s plochou 380 metrov štvorcových. Počet možných odbavených pasažierov naraz sa zvýšil zo 70 na 160. V roku 2007 sa zrealizovala úprava oplotenia letiska za 7,75 miliónov slovenských korún.
Nový terminál slávnostne otvorili 25. augusta 2008. Mal dobré načasovanie tesne pred začiatkom summitu V4 v Piešťanoch v dňoch 12. a 13. septembra. Jeho služby ako prvý využil český prezident Václav Klaus s manželkou.
V súčasnom období sa zdá, že na základe okolností, ktoré v súvislosti s možným úpadkom letiskovej spoločnosti nastali, je viac ako storočná história avionautiky v kúpeľnom meste na definitívnom konci.
Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 44, ktoré je v predaji od 31. októbra.
