Modrovka zažila 50-ročnú vodu, zaplavilo aj iné obce

Do nitky mokrí muži sa spolu s hasičmi, susedmi a starostom obce brodili vo vysokej kalnej vode a blate. Odpratávali, čo sa dalo. Modrovkou sa prehnala takmer päťdesiatročná voda. Narobila problémy nielen v tejto obci. S prívalovými dažďami mali dočinenia aj obyvatelia Lúky a Hôrky nad Váhom. Na Hôrčanskom potoku vyhlásili tretí stupeň povodňovej aktivity.

Horúčka nedeľňajšej noci – boj s prívalom v Modrovke

Pod kopcom pri potoku v Modrovke žije v rodinnom dome Jaroslav Špalek. Dom, ktorý zdedil, kompletne zrekonštruoval, a so svojou nebohou manželkou ho zveľadil a skultúrnil aj prostredie. Rozprávkovo krásny pozemok s rybníkom sa v priebehu jedinej noci zmenil na nepoznanie. „S vodou, bahnom a strašne zapáchajúcimi nánosmi som bojoval tri dni. Prišli mi pomôcť susedia aj švagriná Jarmila Fanová," povedal J. Špalek.

V utorok 2. augusta k nemu dorazili ťažké mechanizmy zo Slovenského vodohospodárskeho podniku, aby vybagrovali a odstránili asi meter vysokú bariéru naplaveného odpadu, ktorá zapchala priestor pod mostíkom. Zatopilo mu kompletne zrekonštruovanú dielňu až po garáž, príjazdovú cestu k domu i k dielni, trávniky, chodníky aj altánok. Našťastie, voda sa neprevarila do rybníka, v ktorom chová pstruhy. „Nepamätám sa, že by sa tu stalo niečo podobné za viac ako štyridsať rokov," dodal J. Špalek.

O desať rokov viac posunul časový horizont Peter Kuchár, rodák z Modrovky. Na nedeľnú búrku, ktorá mu do suterénu rodinného domu priniesla viac ako meter vysokú vodu, nikdy nezabudne. „Po troch búrkach, ktoré nás zasiahli a pri ktorých som v daždi odstraňoval bariéry pod prístupovým mostíkom k nášmu domu, štvrtá dielo dokonala. Pôda bola už taká nasiaknutá vodou, že ďalšiu nedokázala absorbovať. Príval sa lial cez kukuričné polia na kopci, kde boli ešte minulý rok pasienky. Bral odpad z čiernych skládok z jarku nad naším domom a upchal priepuste pod mostíkom. Vyvalilo mi to bránu, zatopilo všetko, čo mám v garáži, v dielni, v pivnici. Pomáhali mi susedia i miestni hasiči. Dal som si vybagrovať hlbší kanál, aby som predišiel ďalšej záplave. Už tu žijem päťdesiat rokov a nič podobné som ešte nezažil. Myslím si, že až z polovice môže za túto kalamitu nevhodne zasiata kukurica na kopci."

Kukurica na kopci?

Prečo tam družstevníci kukuricu zasiali, veď tam boli pasienky? „Hospodárime na poliach, ktoré nie sú v našom vlastníctve. V katastri nehnuteľností sú zapísané ako orná pôda. Šesť rokov tam boli pasienky. Po tejto dobe sme boli povinní, aby sme predišli zákonnému preklasifikovaniu ornej pôdy na trávnaté porasty, pasienky zrušiť a na polia zasiať plodiny," uviedla predsedníčka Poľnohospodárskeho družstva podielnikov Tematín v Modrovke, Jana Kusovská. Zároveň prisľúbila, že v budúcnosti vyjde družstvo v ústrety obyvateľom a na kopec zaseje plodiny podľa osevného postupu, najlepšie hustosiate.

K problému sa vyjadril i starosta obce Roman Pomajbo, ktorý spolu s desiatimi dobrovoľnými hasičmi z Modrovky i Lúky zasahovali s technikou Iveco v nedeľu 31. júla od 21.15 h do pol druhej rána. „Po vyhlásení poplachu veliteľom Mariánom Ábelom sme zhodnotili situáciu najskôr pri križovatke, kde sa začal potok prelievať cez most. Spod mosta obyvatelia spolu s hasičmi vytiahli obrovský klát, drevo a plechy. Keď voda opadla, presunuli sme sa k Petrovi Kuchárovi, kde bola situácia najkritickejšia. Zaplavilo mu suterén rodinného domu. Výška vody a bahna dosahovala asi meter. Odstránili sme koberce a odpad spod mosta, aby voda odtekala do kanála. Suterén sme začali odčerpávať a odstraňovali sme nánosy bahna," povedal pre Piešťanský týždeň R. Pomajbo.

Medzitým dostali hasiči hlásenie z Lúky, kde začalo vytápať obydlie Zdena Stipanitza. Časť jednotky DHZ ostala pomáhať P. Kuchárovi a zvyšní dobrovoľníci odišli odčerpať vodu na Lúku. „Asi po hodine sme sa vrátili. Cestou sme skontrolovali pozemok J. Špaleka, kde bol zanesený most od náplavového dreva, ale garáže nemal až také vytopené, preto sme sa presunuli naspäť k P. Kuchárovi. Tam sme pokračovali v odstraňovaní nánosu a traja členovia čistili cestu pri družstve," dodal starosta.

Čo odnesú do jarku, to im voda vráti do dvora

Čo sa týka čistenia potoka, podľa R. Pomajba čistí Slovenský vodohospodársky podnik priestor pred a za mostom dvakrát ročne a so spoluprácou je spokojný. Dobrovoľní hasiči zasa dvakrát ročne čistia priestor pod mostom, ktorý spadá pod správu ciest Trenčianskeho kraja. „Tam je kameň úrazu, nech pošlú vyjadrenie, prečo pod mostom bola pred dvadsiatimi rokmi svetlosť 2,5 metra a teraz 0,8? Ani po žiadostiach ho už niekoľko rokov nečistili. Čistíme ho sami, aby sme si ochránili majetky."

Ďalším problémom, ktorý vyvstal, sú čierne skládky. Podľa starostu občania Modrovky majú možnosť separovať odpad. Plasty odoberajú spred domov každých šesť týždňov, plastové mechy ľudia dostávajú. V obci sú kontajnery na sklo, tetrapaky, drobný kovový odpad a papier. Elektro a nebezpečný odpad sa odoberá dvakrát ročne. Tiež veľkokapacitné kontajnery na drobný stavebný a veľký odpad v Modrovke pristavia dvakrát ročne. „Čiže každý, kto chce, má možnosť separovať, ale ako to už býva, niektorí ľudia sú leniví a nedokážu ani vložiť odpad do správneho kontajnera. Problémy robia i chatári, ktorí, keď idú z chaty smerom od Bezovca, zastavia autá a mechy s rôznym odpadom nechajú pri kontajneroch alebo v priekope pri ceste. Na jar bola brigáda. Na kilometrovom úseku sme pozbierali osem vriec skla a štrnásť vriec plastov a iného odpadu. Nelegálnym skládkam sa snažíme zabraňovať. Nad družstvom je tiež jedna. Požiadali sme o dotáciu z envirofondu na odstránenie skládky. Dúfam, že budeme úspešní. V minulosti som chcel urobiť v obci zberný dvor, boli na to vyhlásené dotácie cez eurofondy, ale poslanci tento nápad odmietli. Ako by sa teda podľa môjho názoru dalo zakročiť? Občania by mali byť dôslednejší v separovaní. Lebo keď odpad vyhodím niekde inde, aj tak skončí u mňa alebo u suseda v záhrade," zdôraznil R. Pomajbo.

Starosta sa vyjadril aj ku kukurici: „Čo sa týka kukurice, po niekoľko rokov bol z toho poľa pasienok. Tento rok tam zasiali kukuricu. Je to obrovská plocha a pri prietrži nemá šancu voda vsiaknuť do pôdy."

Bol rád, že dali dohromady dobrú partiu hasičov, ktorí vo voľnom čase zachraňujú životy a majetok občanov: „Dostali sme nové hasičské auto a mrzí ma, že sme zaznamenali veľa negatívnych reakcií typu: načo nám je, načo sú nám hasiči, veď v Modrovke nehorelo. Ale to len pokiaľ nemá človek vodu v pivnici a oheň na streche. Škoda, že sme nedostali protipovodňový vozík, ktorý by sa nám veľmi zišiel pri takýchto situáciách. Chcel by som poďakovať ľuďom, ktorí nám pomohli – veliteľovi DHZ Mariánovi Ábelovi, obyvateľke Evke Potočkovej, rodine Minárikovcov, Masárovcov, Jánovi Čuvalovi i hasičom z Lúky – Andrejovi Krajčimu a Mariánovi Kriškovi. A tiež ďalším, ktorí nám akýmkoľvek spôsobom pomohli."

Správa ciest o ničom netuší

Stanovisko Správy ciest Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) poskytol Radovan Karkuš, poverený riadením: „Správa ciest TSK ako správca uvedenej komunikácie 11/507 neeviduje sťažnosť na nedostatočný prietok vodného toku pod mostom v obci Modrovka. Pokiaľ v uvedenom úseku dochádza k zaplavovaniu vozovky, bude táto porucha riešená v spolupráci s obcou a správcom toku."

Vodohospodári v tom majú jasno

Stanovisko hovorcu Slovenského vodohospodárskeho podniku Pavla Machavu: „Ide o Modrovský potok v obci Modrovka nad mostom cez štátnu cestu č. 11/507 z Piešťan, smer Ducové. Na úseku od štátnej cesty v Modrovke po ihrisko v obci Modrová je vodný tok neupravený. Kapacita mostného objektu, ktorý patrí do správy Slovenskej správy ciest, nie je dostatočná, svetlá výška dosahuje len 0,8 metra, most je nízky. Koryto nad mostom aj pod mostom sa zanáša po každej väčšej vode. Preto každý rok, respektíve podľa potreby, čistíme úsek potoka nad mostom a obecní hasiči čistia koryto pod mostovkou. Asi tridsať metrov nad týmto mostom na súkromnom pozemku križuje potok betónový prejazd, ktorý je tiež nízky, kapacitne nevyhovujúci a s nevhodne situovaným oblúkom. Na tomto mostíku u Jaroslava Špaleka došlo počas nočných zrážok v nedeľu 31. júla k zachyteniu naplavenín z horného úseku, drevené trámy zo stavebného materiálu sa vzpriečili, upchali profil mostíka a následne sa tam zachytili ďalšie konáre a bahno, čím vznikla bariéra a koryto nad ním sa vybrežilo a zaplavilo jeho pozemok. Po raňajšom telefonáte J. Špaleka v pondelok 1. augusta bol úsekový povodňový technik čo najskôr obhliadnuť problematické miesto a zabezpečil na druhý deň mechanizmy do tejto lokality, s čím J. Špalek súhlasil, keďže v pondelok sme vykonávali pri maximálnom možnom nasadení mechanizmov a ľudí povodňové zabezpečovacie práce v Hôrke nad Váhom na Hôrčanskom potoku, kde bol vyhlásený tretí stupeň povodňovej aktivity. V utorok o desiatej hodine ráno mechanizmus Slovenského vodohospodárskeho podniku čistil úsek koryta nad prejazdom a naplaveniny a bahno odvážal preč. Čo sa týka P. Kuchára, zaplavenie jeho pozemku nespôsobila voda a bahno z potoka, ale splachy z lesnej cesty a poľnohospodárskych pozemkov. Zo strany správcu toku boli a sú robené preventívne opatrenia, aby k takýmto situáciám nedochádzalo. Nad obcou Modrová sme v roku 2014 vyčistili prehrádzku, kde sa zachytáva bahno a naplaveniny z lesov. Každý rok sa čistí úsek nad mostom štátnej cesty číslo 507, vykonali sme opravu brehu pri ihrisku, kde hrozil zosuv plota. Na jar vykonávame výruby starých stromov a krovia okolo poľnohospodárskeho družstva. Každoročne vykonávajú povodňové prehliadky, kde sa problematické úseky vodných tokov obhliadnu, zistia sa nedostatky a následne správca toku v spolupráci s obcou zabezpečuje ich odstránenie."

Dočítate sa v Pieštanskom týždni číslo 32, ktoré je v predaji od 9. augusta.