Ornitológ Erich Kubica vzdal úctu Viliamovi Kubánovi
Láska v krídlach je podujatie, ktoré vzdáva hold piešťanskému ornitológovi Viliamovi Kubánovi. Na vodnej nádrži Sĺňava založil výsadbu s rozlohou 2,5 hektára, kde majú vtáky svoj raj. Pária sa, kladú vajíčka, na svet prinášajú ďalšie potomstvo. Niektoré na jeseň odletia, iné ostávajú. O vzácnych druhoch vtákov Piešťan i regiónu v sobotu 7. mája v Dine na Sĺňave rozprával telom i dušou zapálený ornitológ Erich Kubica z Piešťan.
Fotky vtáčikov aj okatých pavúkov
Sedadlá terasy nachádzajúcej sa blízko vodnej nádrže boli plné ľudí. Dozvedeli sa o histórii ornitológie, pozreli si fotky vtáčikov, ktoré Kubica nasnímal, a tiež makrofotografie hmyzu, najmä jeho obľúbených pavúčikov skákaviek, ktoré svojím objektívom zaznamenal Juraj Komár.
E. Kubica okrem prezentácie predstavil verejnosti i historický materiál o V. Kubánovi. V jednej z násteniek mal list, ktorý mu Kubán písal na vojnu, kde spomínal zámer vytvoriť na Sĺňave chránenú študijnú plochu. Sen premenil na skutočnosť. „Začiatkom sedemdesiatych rokov z iniciatívy troch slovenských ornitológov, Františka Matouška, Kornela Duffeka a Viliama Kubána, sa začalo uvažovať o vyhlásení Sĺňavy za chránenú študijnú plochu. Vtedajšie ministerstvo kultúry tak urobilo s platnosťou od 1. marca 1980. Študijná plocha mala 399 hektárov, ochranné pásmo z toho tvorilo 66,55 hektárov. Novým zákonom v roku 1995 sa Sĺňava stala areálom so štvrtým stupňom ochrany. Je to významný počin, veď len Tatry majú o jeden stupeň ochrany viac,“ uviedol E. Kubica.
Vtáčí ostrov obsahuje 200-tisíc kubíkov štrku
Snahou K. Duffeka a V. Kubána bolo, aby bol v strede nádrže vybudovaný ostrov, ktorý by zabezpečil imigrujúcim vtákom nerušený oddych a hniezdenie. „V roku 1974 podali žiadosť na Povodie Váhu. Zhodou okolností vodohospodári práve vtedy čistili dno a nemali kde uskladňovať štrk. A tak v roku 1976 začali s výstavbou ostrova, dokončili ho o dva roky. Ostrov, ktorý nazvali Čajka a Piešťanci ho volajú vtáčí, má rozlohu 2,8 hektára. Po obvode meria 670 metrov, na jeho vybudovanie použili asi dvestotisíc metrov kubických štrku,“ povedal ornitológ.
Okrúžkovali tristotisíc vtákov
Vodná nádrž Sĺňava, ostrov Čajka, Kubánova výsadba i príslušné ochranné pásmo je jednou z popredných zastávok a hniezdisk vtáctva.
Za takmer šesťdesiat rokov intenzívnej ornitologickej činnosti tu zaznamenali 280 druhov vtákov, ich počet narastá. Sťahovavé jedince piešťanskí ornitológovia nielen pozorovali, ale v rámci vedeckých výskumov aj krúžkovali. Najčinnejší bol V. Kubán. Počty okrúžkovaných vtákov sa vyšplhali na tristotisíc. Mnohé operence kontrolovali, na nôžkach mali krúžky ornitológov z rôznych kútov Európy, Afriky aj Ázie. E. Kubica uviedol, že najpočetnejšie vtáky sú zástupcami rodu zúbkozobcov, potápok a potáplic: „Prím má kačica divá. Narátali sme ich viac ako desaťtisíc. Z podčeľade kačíc sme objavili 24 vzácnych druhov – potáplicu bielohlavú, kajku morskú, turpana čierneho či kačicu ľadovú. Pozorovali sme husi siatinné, divé aj bieločelé. Najpočetnejšou čajkou je smejivá, v roku 1995 mala v Piešťanoch dvanásťtisíc hniezdiacich párov. V biotope Sĺňavy sme zistili osemdesiat druhov vtákov a na ostrove Čajka doposiaľ hniezdilo dvadsať druhov operencov.“
Bobrie rodinky si robia šmykľavky do vody
Kto by niekedy okolo roku 1956, keď sa začalo s budovaním vodnej nádrže Sĺňava, predpovedal, že bude takým vzácnym biotopom? Keby nebolo nadšencov V. Kubána, K. Duffeka, E. Kubicu, F. Matouška a ďalších ľudí, ktorí mali a majú lásku v krídlach, v Piešťanoch by zrejme nikdy nebolo toľko labutí, čajok, rybárikov, slávikov, potápok, kačíc a všelijakého iného vtáctva. A hoci každoročne pribúdajú nové druhy, E. Kubica vyjadril znepokojenie nad skutočnosťou, že na brehu vzácnej študijnej plochy miznú stromy, ktoré ničia bobrie rodinky. Vybudovali si tri „bunkre“ aj so šmykľavkami do vody, robia si zásoby z halúzok, ktoré postrkajú do vody a v nepriaznivom čase im slúžia ako chladničky ľuďom, podvodné zásoby sú ich obživou. Hniezdiacim vtákom škodia i nutrie, obrovské korytnačky písmenkové, ktoré ľudia nechcú doma a nezodpovedne ich púšťajú do okolitých vôd. „Dokonca na výsadbu ktosi dovliekol tri mačiatka. Našli sme ich v bútľavom strome. A zistili sme, kto ich tam doniesol. Chválil sa pri pive. Dve sme chytili a tretie asi ušlo. Viete si predstaviť, čo škody by napáchali?“ položil otázku E. Kubica.
Dávni vtáčkari všetkými masťami mazaní
Okrem iného prezentoval i historické fotky vtáčkarov, ktorí lovili spevavce na lep. Zo svojej zbierky vytiahol i skladaciu klietku, ktorú vtáčkari nosievali v bočnom vrecku kabáta. V náprsnom vrecku si obyčajne skrývali trubicovú nádobu s lepom, ten nesmel stuhnúť, musel byť v teple na hrudi. Záškodníckych metód bolo neúrekom a vtáčkarov tiež. „Nedá sa im to ale vytknúť, pretože doba bola iné, bola to ich životná filozofia. Dnes je za pytliactvo väzenie,“ skonštatoval ornitológ. Na stolíku sa nachádzali rôzne vábničky, staré kovové klietky, v ktorých si baníci nosili do podzemia kanáriky, aby indikovali únik otravných plynov. Kubica ich chce spolu s ďalšími exponátmi poskytnúť ako ucelenú zbierku národnému múzeu. „Chcem ich darovať, aby sa všetky uchovali ako celok pre nasledujúce generácie,“ dodal E. Kubica.
Dočítate sa v Pieštanskom týždni číslo 19, ktoré je v predaji od 10. mája.
