Ale poďme pekne po poriadku. Ako to vlastne je o podľa Tamajku rodinnom striebre?
Termálna voda bola pre Piešťany vždy strategickým artiklom. Na nej vždy bol postavený lesk i sláva kúpeľného mesta.
Celé to vypuklo na sklonku 19. storočia, keď si Alexander Winter prenajal od grófa Františka Erdödyho kúpele. Termálne bohatstvo spolu so synmi zhodnotil a kúpele vystaval v podstate do ich súčasnej podoby.
Piešťanské kúpele sa za celé obdobie existencie z privátneho zmenili na „verejné“ vlastníctvo len raz, keď ich po druhej svetovej vojne na štyri desaťročia skonfiškoval štát. Ani v tomto období do mestského majetku kúpele nikdy nepatrili.
Až prišiel rok 1989. Okrem otvorenia hraníc a úteku turistov zo zablatených brehov Sĺňavy na pieskové pláže Stredomoria priniesli deväťdesiate roky opäť zmeny vlastníckych pomerov v kúpeľoch. Rozoberania štátnych podnikov v tej dobe honosne označované slovom privatizácia sa po prvýkrát v histórii mesta Piešťany naozaj na dosah priblížili tomu, aby sa štátne kúpele premenili na kúpele mestské. Piešťany však i vďaka svojim vtedajším komunálnym politikom svoju šancu na túto zmenu premrhali.
Po následnom búrlivom období presunov vlastníckych pomerov kúpele nakoniec zakotvili v zahraničnom holdingu. Stali sa súčasťou rodinného striebra anglického lorda.
V centre mesta je však ešte jeden kúpeľný objekt. Ide o kúpele, mnohými Piešťancami dodnes označované ako vojenské. Ale ani na tieto nemá mesto žiaden dosah. Patria do šperkovnice ministerstva obrany, riadi ich vojenským rezortom založená akciovka.
V novodobej histórii prístup k termálnemu prameňu získala i rodina Zemekovcov z Českej republiky. Tí síce vrt za poliklinikou na okraji mesta vlastnia, ale čerpať vodu z neho nemôžu. Na to by potrebovali povolenie kúpeľnej komisie ministerstva zdravotníctva. Tá však povolenie vydať ani nemôže, pretože rodina českých podnikateľov žiadosť o prístup k termálnej vode pred rokom stiahla skôr, ako ju mohla príslušná komisia posúdiť.
Nehovoriac o tom, že dvoch z trojčlenného predstavenstva rodinnej firmy stíhajú v ich domovine za ekonomickú kriminalitu veľkého rozsahu, a ak český vyšší súd rozsudky potvrdí, Zemekovci sa spoza mreží do Piešťan zrejme tak skoro nedostanú.
Po krátkom zhrnutí a objasnení, komu to „rodinné“ striebro v podobe termálnej vody v Piešťanoch naozaj patrí, ostáva už len citovať state z Tamajkovho rozhorčeného textu. Zverejnil ho na sociálnej sieti v nedeľu 24. apríla večer krátko pred jedenástou na svojom primátorskom profile: „Je mi z toho zle. Hoci celý čas tvrdíme, že Piešťanský týždeň klame, zavádza, šíri lži a slúži ako nástroj na pošpinenie našich mien, toto ma neteší. Noviny by totiž mali slúžiť na informovanie. Piešťanský týždeň však podceňuje čitateľa a snaží sa mu vnútiť svoj názor. Nehrá sa totiž o fazuľky, ale o rodinné striebro, ktorým je v Piešťanoch voda v akejkoľvek podobe. Ide o vodu, ktorá patrí nám všetkým. Ide o Trnavskú vodárenskú spoločnosť, v ktorej už rok bojujem proti skrytej privatizácii. Ide aj o termálnu vodu, ktorá má slúžiť nám všetkým a ministerstvo nám zatiaľ bráni využívať ju. Tí, čo mi vyčítate rôzne veci, možno pochopíte, že len bojujem za vás.“
Na záver ešte jedno vysvetlenie. V Trnavskej vodárenskej spoločnosti (TAVOS) vlastnia Piešťany zhruba 14 percent akcií, zvyšok patrí ostatným dotknutým obciam, každej podľa počtu obyvateľov. Proti akej privatizácii to teda Tamajka už rok bojuje?
Pred rokom došlo k odvolaniu bývalého vedenia, ktoré chcelo TAVOS rozdeliť na dve dcérske spoločnosti. Odvolaním ľudí, ktorí sa o to snažili, sa tento proces definitívne zastavil.
Tamajka však naozaj už rok bojuje. Ale len za to, či do čela TAVOS-u nastúpia ľudia, ktorých tam strká on, alebo iní, ktorých zas preferuje trnavský primátor Peter Bročka.
Takže o koho rodinné striebro Miloš Tamajka vlastne bojuje? Piešťany predsa nevlastnia z termálnej vody ani toľko, čo by sa zmestilo do kúpeľného krčiažka.
Alebo že by tým myslel šperkovnicu pozostalej rodiny anglického lorda, ktorá vlastní kúpele na Kúpeľnom ostrove? Či azda zvádza súboje za kúpeľný klenot ministerstva obrany v centre mesta? Tieto dva subjekty to ale nepotrebujú. Piešťanskú liečivú vodu si bez akýchkoľvek prekážok ich hostia spokojne užívajú.
Ostáva tak už len česká veľkopodnikateľská rodina Zemekovcov, ktorej dvaja z troch členov sú jednou nohou vo väzení. Ich prameň nie je žiadne rodinné striebro, ale bez náležitých povolení, o ktoré vlastne ani nežiadajú, len prázdna ošarpaná šperkovnica.
Ak teda Tamajka ako primátor mesta nebojuje za súkromných a v dvoch z troch prípadov i zahraničných vlastníkov, čo by z hľadiska jeho postu zrejme ani nebolo vhodné, potom ostáva druhá možnosť, že jeho tvrdenia o Piešťanskom týždni a boji za vodu pre Piešťancov sú účelové a populistické klamstvá.
To sa však už z Tamajkovho statusu na sociálnej sieti nedozvieme, nakoľko pre neho po nie veľmi pozitívnej diskusii, ktorá sa pod jeho vetami rozvinula, sa primátor za svoje tvrdenia zrejme hanbil a pôvodný text o statočnom boji za vodu zo svojho profilu zmazal.
Dočítate sa v Pieštanskom týždni číslo 18, ktoré je v predaji od 3. mája.
