Ropuchám sa začínajú zapaľovať lýtka
Nádrž Striebornica v Moravanoch nad Váhom sa aj tento rok stane dejiskom zrodu žubrienok obojživelníkov. Aby sa ropuchy doplazili na akt párenia a kladenia vajíčok z okolitých hôr bezpečne, už o týždeň postavia ochranári k ceste zátarasy. Vďaka nevyspytateľnému počasiu migráciu očakávajú od polovice marca.
Prekračovali rozpučené žaby
Žabky sa pri presune z okolitých hôr na bariére zastavia. Prenosom ich dobrovoľníci ochránia pred úhynom pod kolesami áut. „Zábrany sa chystáme stavať v nedeľu 13. marca od pol desiatej dopoludnia. Večerné prenosy sme naplánovali každý deň od pol siedmej do pol deviatej večer, vtedy sú žaby najaktívnejšie. Všetko záleží od počasia, preto odporúčam sledovať náš facebookový profil alebo volať na telefónne číslo 0948/925 161,“ povedal Aurel Rusnák z občianskeho združenia Kvas. Aktivisti sa spoliehajú aj na spoluprácu so širokou verejnosťou, dobrovoľníkmi či skautmi. Do akcie pozvali i žiakov miestnej základnej školy.
História záchrany žiab siaha do čias pred nežnou revolúciou. Na komunikácii spájajúcej obec s rekreačnou oblasťou Výtoky každú jar zahynuli stovky ropúch či skokanov. Ich autami zmrzačené telá dláždili asfalt ako výkričníky bezcitnosti ľudí. „Strašný pohľad na rozpleštené mŕtvoly sa nám vyskytol pri chodení po tejto ceste. Keď došlo k migrácii, aj turisti pomáhali prenášať žaby,“ povedal predseda Klubu turistov TJ Bezovec Jaroslav Mihalik. Spomenul si i na dvoch prvých záchrancov ropúch v republike, Jozefa Radošinského z Hubiny a Pavla Kováča, vtedajších pracovníkov piešťanského múzea.
Kŕŕŕk – ďakujeme za potomstvo
Ak by ropuchy vedeli rozprávať, určite dobrým a ochotným ľuďom povedia: „Kŕŕŕk! Ďakujeme!“ Členovia občianskeho združenia Kvas sa do záchrany zapojili najskôr ako dobrovoľníci približne v roku 1999. „Akciu sme prebrali v roku 2007 so snahou urobiť z nej tému, zapojiť verejnosť, deti i študentov. Pri prenášaní lektor vysvetľoval dôvody, etológiu a ekológiu, ochranu a ohrozenie obojživelníkov nielen v kontexte lokality, ale aj celej planéty,“ uviedol A. Rusnák. „Tretí rok robíme pre školy a škôlky program s názvom Príbeh ropuchy. Vysvetľujeme problematiku prostredníctvom rozprávky, prezentácie a výukového listu. Deti zaujme aj lektor prezlečený do kostýmu ropuchy,“ dodal aktivista.
Počet zachránených ropúch je už roky približne rovnaký, niekoľko sto až tisíc žiab. „Kvantifikácia je problematická, lebo zapojením verejnosti sa veľa údajov skresľuje, prípadne sa o náhodných prenosoch vôbec nedozvieme. Najväčšie ohrozenie obojživelníkov tkvie v ubúdaní biotopov na život alebo v rozmnožovaní. Ich ochrana je ale hlavne v rukách inštitúcií a legislatívy. Náš hlavný cieľ vidíme vo výchove a darí sa nám ho plniť,“ skonštatoval A. Rusnák.
„Živia“ sa nielen žabami
Na životné prostredie nezabúdajú ochrancovia ani pri každodennej práci v klube ŽiWell. „Postupne prechádzame na stopercentný ekologický toaletný papier a utierky vyrobené z tetrapakov. Do kuchyne vyberáme suroviny s obsahom palmového oleja. Na vyprážanie používame kvalitný panenský slnečnicový olej od slovenského výrobcu. Možno tieto produkty nie sú najlacnejšie, ale veríme, že do budúcnosti našej planéty sa investovať oplatí,“ dodala aktivistka Lenka Sedlačková.
Prečo sú ropuchy také užitočné?
Ropuchy patria medzi chránené obojživelníky. Sú bezchvosté a podobajú sa na skokany, ale majú kratšie nohy a bradavičnatú pokožku. Ropuchy sú najaktívnejšie v noci pri love hmyzu, dážďoviek, húseníc či slimákov. Korisť chytajú dlhým jazykom, rýchlo a prudko ho vysúvajú a zasúvajú do úst. Veľmi prospešné sú v záhradách, sadoch a na poliach, pretože zabraňujú premnoženiu nežiaducich živočíchov.
