Keď lietali nad Venezuelou, pilot lietadla zaspal

  • Spravodajstvo
  • 25. februára 2015, 10:50
  • Autor:Ján Karásek

Túlať sa po krajine s rozlohou takmer 917-tisíc kilometrov štvorcových, ktorá nesie prívlastok exotická, to je už riadny úlet za hranice všedných dní. Líder skupiny Slniečko Peter Remiš alias Punto zahodil na tri týždne svoju gitaru do kúta, opustil pokojné kúpeľné mesto a vybral sa do Južnej Ameriky. „Zopárkrát som si musel siahnuť až na dno svojich fyzických síl, ale stálo to za to,“ pochválil sa nám krátko po návrate z krajiny s oficiálnym názvom Bolívarovská republika Venezuela.

Od „juhoamerického turné“, ako sám túto púť nazýva, pretože vlani navštívil aj Mexiko, už uplynulo zopár týždňov, no pocit spokojnosti stále pretrváva. „Nezažil som situáciu, že by som si v niektorej chvíli prial byť radšej doma. Občas sme síce poniektorí nadávali, že nejakú trasu sme mohli vypustiť, ale keď sa na to pozeráme spätne, zisťujeme, že to bolo dobré a niekam nás to posunulo,“ zamyslí sa muzikant, v tomto prípade cestovateľ.
Venezuela leží v trópoch pri pobreží Karibského mora. Vysoká vlhkosť vzduchu spôsobuje, že ak si na noc necháte bielizeň zavesenú na šnúre, nečakajte, že ráno si ho oblečiete suché. Potom ani nie je veľa chute podniknúť nejakú túru v mokrom tričku a teniskách, v ktorých ločká voda. Ak sa dostanete do končín ďaleko od civilizácie, nečakajte, že za každým druhým stromom v pralese za vami číha Indián s orosenou fľaškou Coca-Coly. Uhasiť smäd sa dá len z miestnych zdrojov. Potom logicky nastáva moment, keď sa cudzincove vnútorné orgány sa rozhodnú pre aktívny štrajk. V národných parkoch domorodci sprevádzajúci turistov mali vo svojej výbave vedierko, no pri prudkej invázii takúto vymoženosť civilizácie už nikto neriešil a každý zvolil najkratšiu a najrýchlejšiu priamku k vytúženému bodu.

Na vrchole stolovej hory Roraima.

Na stolovú horu len po svojich
Slovenská výprava sa skladala zo štrnástich ľudí. Piešťancov okrem Punta zastupoval Daniel Vančo, pomyselnú zástavu Drahoviec niesol Miroslav Ledecký, Hlohovca zase Iveta Černá. Svoju púť štartovali i končili v hlavnom meste Venezuely Caracas. Asi ťažko už niekto spočíta, koľko tisíc kilometrov absolvovali. Presúvali sa vnútroštátnymi leteckými linkami i nočnými autobusmi, spali v penziónoch, hosteloch, stanoch, hojdacích
sieťach. Na jednom mieste strávili väčšinou len dve noci.
Národný park Canaima bol jedným z ich prvých cieľov. Nachádza sa v ňom aj najvyšší vodopád sveta Salto Angel. Vznešený „Padajúci anjel“ dosahuje 979 metrov! „V takzvanej Lagúne Canaimy sa nachádza aj obrovský vodopád, ktorý nie je taký vysoký, ale veľmi široký a dá sa pod nim krásne prejsť. V inom kúte národného parku sa rozkladá stolová hora Roraima, ležiaca súčasne na území Brazílie, Venezuely a Guyany. Má len relatívne rovný povrch, z ktorého stále steká voda. Vraj to bol kedysi ovocný strom, keď ho zoťali, z pňa vytryskla voda ako pomsta bohov,“ pripomína starú legendu P. Remiš. Na najvyššej stolovej hore Južnej Ameriky prší prakticky každý deň a vedie k nej jediná cesta – po vlastných nohách.

Fotografiou s ulovenou anakondou sa môže pochváliť málokto.

Lovci-nelovci anakond
Pri návšteve Venezuely sa majestátny veľtok Orinoko asi nedá obísť. Jeho deltu si nedali ujsť ani Slováci. Je domovom pôvodných Indiánov živiacich sa ešte tradičným spôsobom. Lovia ryby a pre turistov vyrábajú koráliky, pletú alebo vyrezávajú z dreva rôzne suveníry. Tu si výprava mohla vyskúšať spanie v chatkách nad vodou postavených na koloch v domorodom štýle. Potom sa už presunula do úplne iného sveta. Planiny Los Llanos tak trochu pripomínajú maďarské pusty, no sú oveľa rozľahlejšie. V období dažďov od mája do októbra sa premieňajú na nasiaknutú špongiu. To robí oblasť jedinečnou pre divokú zver. Venezuela, to sú aj kajmani, kapibary podobné morčatám, ale veľké ako malé prasiatka, dravé pirane i obávané anakondy. Na jednu z nich Slováci podnikli lov. Nie bez výsledku. „No… my sme ju ani tak nechytili. Zapríčinili sa o to Indiáni, a my sme sa s veľhadom odfotili ako s trofejou,“ spomína na úsmevnú historku Piešťanec.
V prístavnom mestečku Choroní si úspešní lovci urobili trojdňovú pauzu. Táto destinácia nie je príliš turisticky vychytená, lebo sem sa treba dostať cez vysokú horu krkolomnými serpentínami. Odmenou boli výlety na ľudoprázdne, panenské pláže v okolí mesta.

Pre ratolesti Indiánov je národný park Canaima domovom.

Zubné strojčeky zdarma
Listovaním v pamäti ťažko nájsť to NAJ z množstva miest, ktorými výprava prešla. Punto jeden z preňho najsilnejších zážitkov predsa len vytiahne: „K vodopádu Salto Angel sme sa prepravovali na drevenej loďke zhruba päť hodín. Z údolia rieky na každej strane vidno desiatky stolových hôr. Už len pohľad na tú majestátnosť, strmé kolmé steny, masy kameňa… náádherné. Keď som to videl, povedal som si, o tom sa mi už asi kedysi snívalo.“
Určite sa mu však neprisnilo o tom, že by ceny pohonných hmôt na Slovensku mohli klesnúť na úroveň tých venezuelských. Liter benzínu vyšiel na 0,048 bolívaru. Jeden bolívar bol v tom čase asi jeden cent. „Za jedno euro ste natankovali autobus a ešte vám zostalo.“ Nečudo, že celonočný lístok vyšiel len nejakých tri-päť bolívarov. Vlastne zadarmo.
Cesta lietadlom nebola takisto záležitosťou, pri ktorej by si cestovatelia museli prevetrať peňaženky. Presúvali sa aj malými lietadlami, do ktorých sa zmestili štyria ľudia. „Keď sme boli vysoko v oblakoch a už nič nebolo vidieť, chlapík zapol autopilot a pustil sa do čítania novín. Akoby sa nič nemohlo stať. Jeho kolega pri spiatočnom lete bol ešte lepší. Pustil autopilot a hneď zaspal. On si veselo chrápal a nám veru nebolo všetko jedno.“
Jednou z ďalších venezuelských pikantérií bolo, že cestovatelia okolo seba neustále narážali na tínedžerov nosiacich strojčeky na zuby. Bodaj by ich nenosili, keď boli súčasťou akéhosi vládneho zdravotného programu. Zadarmo.

Pod najvyšším vodopádom na svete Salto Angel.

Mokrý Hugo Cháves
Venezuela býva často označovaná ako jedna z najnebezpečnejších krajín sveta. Našťastie, Slováci ju preputovali bez ujmy, ak nerátame finálovú koncovku, keď ich na autobusovej stanici v Caracase prepadol pouličný gang. Ich útok si odniesla len jediná peňaženka.
Pre domácich je každý cent dobrý, veď majú za sebou politiku „socializmu 21. storočia“, ktorú zaviedol už zosnulý Hugo Chávez. Preslávený diktátor počas svojej vlády rozkrútil šialený kolotoč inflácie. Tá v auguste minulého roka zaznamenala najvyššiu mieru na svete – 63,4 percenta.
Jedného Huga Cháveza, pravdaže len v papierovej podobe, si do kufra pribalil aj líder kapely Slniečko, ktorému zmysel pre recesiu nechýba. Po návrate domov zistil, že portrét sa cestou rozmočil v rume z rozbitej fľaše. Nikdy by sa mu neprisnilo, že prvý večer v Piešťanoch takmer po mesiaci strávi so žehličkou v ruke nad plagátom Cháveza.

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 9, ktoré je v predaji od 24. februára.

0 Shares

Najnovšie správy

Pri príležitosti Dňa Zeme sa v okolitých obciach konalo veľké upratovanie. Inak to nebolo ani v Ostrove, ktorý sa už…
  • 28.04.2024, 00:01
  • Spravodajstvo / Región
Dnes je utorok 30. apríla. Tento deň je Svetovým veterinárnym dňom. Meniny má Anastázia.
  • 30.04.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je pondelok 29. apríla. Tento deň je Európskym dňom solidarity a spolupráce medzi generáciami a Medzinárodným dňom tanca. Meniny…
  • 29.04.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je nedeľa 28. apríla. Tento deň je Svetovým dňom bezpečnosti a zdravia pri práci. Meniny má Jarmila.
  • 28.04.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
utorok, 30. apríla 2024
Meniny má Anastázia, zajtra Amarila, Pamela