Krajina s panenskými plážami a 800-tisíc bunkrami

Našinec o ňom vie pramálo. Pamätníci ho možno majú zafixované z vysielania Rádia Tirana, ktoré v ére socializmu šírilo do éteru nezmyselnejšie bludy a klamstvá, než dokázali sovietske i československé média dohromady. Nečudo, veď na čele stál najtvrdší diktátor európskeho kontinentu, Enver Hodža, ktorý nakormidloval štát nielen do hospodárskej biedy, ale i úplnej izolácie.
„Bol som prekvapený po tom, ako som čítal cestopisy o Albánsku spred troch-štyroch rokov. V nich sa na každej strane tvrdilo, aký je tam strašný bordel, strašná špina. Dnes už to vôbec nie je pravda. Nie že by to tam bolo eňo-ňuňo, ale Albánci sa snažia integrovať do Európy. Domov sa vracia veľa emigrantov, ktorí si otvárajú svoje obchodíky, kaviarne,“ hovorí o rýchlo sa meniacom regióne Balkánska Whisky.
Za elektrinu neplatia
Na potulky sa vybral, ako už máva tradične vo zvyku – za objavovaním neobjaveného, trekovaním, poodhaľovaním mentality domácich, v prípade Albánska zvlášť aj pátraním po pozostatkoch choromyseľného vyčíňania komunistického otca a vodcu národa.
Prekvapila ho nielen relatívna čistota, ale aj samotní ľudia. U nás slovko Albánec evokuje predstavu mafiána, dílera drog či obchodníka s bielym mäsom. „Sú to najpoctivejší ľudia v Európe, s ktorými som sa kedy stretol. Sú milí a úctiví zároveň,“ dušuje sa Whisky.

Albánsku kraľujú mohutné a divoké hory. S priemernou nadmorskou výškou 700 metrov sa považuje za jednu z najvyššie položených európskych oblastí. A ešte jeden rozdiel: Albánske Alpy by u nás boli megaatrakciou, v ktorej by vyznačili každý úsek turistického chodníka. Tam nič podobného nehrozí.
Domácim pokladom sú nielen hory, ale tiež približne 150 jazier rôzneho pôvodu – od lagúnových až po riečne. Ohridské jazero vzniklo ako tektonické a s plochou 367 kilometrov štvorcových, hĺbkou až 286 metrov, je najväčším jazerom tohto druhu na svete.
Obrovské priehrady zásobujú elektrinou celú krajinu a vraj tam väčšina obyvateľov za ňu ani neplatí. Pri stavbe jedného takého vodného diela v 70. rokoch minulého storočia projektanti miestnym prikázali, aby sa vysťahovali, lebo oblasť bude zatopená. „Postavili si nové dediny, akurát im tam zabudli urobiť cestu. Musia sa prepravovať cez priehradu, a tak som videl aj vodných stopárov mávajúcich na loďky,“ približuje jednu z pikantérií cestovateľ.

Never Enver
Podľa neho pozostatky hodžovho režimu „už treba hľadať, ale keď sa nájdu, tak sú to perly“. Albánsko bolo kedysi súčasťou Osmanskej ríše, no do úplne temného stredoveku ho priviedol až človek, ktorý pokladal socializmus za málo progresívny. „Najprv sa kamarátil s Rusmi, od roku 1961 s Číňanmi, no ale aj tí ho nakopali do zadku, až zostal úplne sám. Tam to nebolo ako u nás, že sa nikto nedostal za hranice, ale nikto sa nedostal ani dovnútra!“
Po krajine vyrastali koncentračné tábory i betónové bunkre. Paranoický vodca ich dal postaviť neuveriteľných 800-tisíc. Viaže sa nim jedna legenda. „Hodža poveril jedného architekta vymyslením bunkra, ktorý nezničia žiadne zbrane ani tanky. Po jeho dobudovaní mu povedal, aby sa postavil dovnútra. Ideme strieľať z tankov. Keď prežiješ, dostaneš veľké peniaze. Keď nie, neurobil si prácu dobre.“
Kryt odolal.

Ešte pred niekoľkými rokmi boli betónové chrobáky roztrúsené všade. V súčasnosti ich všade rozoberajú, ale za akým účelom, to Whisky nepochopil.
Počas svojej cesty narazil na niekoľko metrov vysoké písmená, týčiace sa na úpätí hory. Nebol to však známy HOLLYWOOD, ale NEVER (v preklade nikdy). To diktátor si svoje meno ENVER nechal zvečniť na večné časy. Po jeho páde ho aktivisti „premontovali“ na NEVER.

Viac sa dočítate v Piešťanskom týždni číslo 5, ktoré je v predaji od 27. januára.