V Piešťanoch nechali skapať sliepku, čo znášala zlaté vajcia

„O mlynároch sa píše, že sa dožívajú vysokého veku vďaka svojmu počestnému povolaniu, osobnej mravnosti i abstinencii. Poznám ich niekoľko, ktorí to ale asi nečítali,“ znie známy výrok českého komika Jana Wericha. Na stretnutí piešťanských mlynárov, ktoré sa konalo v piatok 7. marca v reštaurácii Semafor, sme nezaznamenali nemravnosti ani vyššiu konzumáciu alkoholu, ale zistili sme, že všetci mlynári vyzerajú aj o pätnásť rokov mladšie. Žeby to bolo múkou, ktorá im desiatky rokov chránila tváre v piešťanskom Ružovom mlyne účinnejšie ako najvýživnejšia pleťová maska? Ktovie. Možno to bude len čistotou ich úprimných sŕdc.
„To sa vám zdá, že som mladší, mám viac ako vy,“ žartoval organizátor podujatia Ľubomír Jurica (50) z Piešťan. Do Semaforu prišlo v predvečer Medzinárodného dňa žien 39 bývalých zamestnancov Považských mlynov a cestovinární Piešťany. Boli tu mlynári, výrobcovia cestovín a keksov, vodiči, údržbári i vedenie podniku. Ženám rozdávali čokolády.
Pred nežnou revolúciou sa v Ružovom mlyne zomlelo denne 240 ton pšenice. Mesačne tu vyrobili krúpy z 500 ton jačmeňa. „V roku 1978 som sa začal v Nitre učiť za mlynára, o dva roky som nastúpil do národného podniku Mlyny a cestovinárne v Piešťanoch. Zásobovali sme múkou, cestovinami všetkého druhu, keksami Marína, Indián i piškótami celú republiku. Náš podnik bola sliepka, čo znášala zlaté vajcia! Škoda hovoriť, ako to celé dopadlo,“ mávol nad zašlými časmi rukou majster mlynár Ľ. Jurica. Mlyn mal v tých časoch vlastnú vlečku, po ktorej vagónmi dopravovali základné suroviny aj vyvážali finálne výrobky až na železničnú stanicu. Okrem toho tu fungovala i autodoprava. Prevádzka bola automatizovaná. „Ružový mlyn bol 24-vagónový, znamená to, že v ňom denne zomleli 24 vagónov obilia,“ prezradil nám Jaroslav Čellár (74) z Drahoviec. V mlyne robil od svojich 16-tich rokov. Vyučil sa v malom mlyne v dedine Skačany pri Partizánskom, druhý rok bol učňom pri Pardubiciach. „V roku 1956 som nastúpil do Považských mlynov Piešťany, kde som pracoval až do roku 2000 spočiatku ako mlynár, potom majster a napokon hlavný mlynár,“ zaspomínal si J. Čellár, ktorý spolu s Albertom Bartovičom z Radošiny a Jánom Ďuríšekom z osady U Boorov patrili k najváženejším osobnostiam mlynárskeho remesla, na ktorých si s vďačnosťou i obdivom spomína ich „učeň“ Ľ. Jurica.

Viac sa očítate sa v Piešťanskom týždni číslo 11, ktoré je v predaji od 11. marca.