Sen o polárnej žiare sa im takmer rozplynul
V Laponsku Piešťanci navštívili aj hotel postavený celý z ľadu.
Polárna žiara je nádherné prírodné divadlo. Nemá hercov, len divákov. Len niekoľkým ľuďom z našich európskych končín sa podarí takého predstavenie vzhliadnuť. A ešte menej je ochotných za ním vycestovať do Laponska, na miesta ležiace 150 kilometrov za severným polárnym kruhom. Piešťanke Nikol Valovičovej to za ten zážitok stálo. Hoci chýbalo len málo a jej sen o polárnej žiare by sa bol rozplynul.
„Kamarátka má kamarátku, ktorá takýto výlet absolvovala. Bavili sme sa o ňom už dávnejšie a priali sme si okúsiť tú atmosféru aj my,“ vysvetľuje príčiny svojej netuctovej „dovolenky“ N. Valovičová, ktorá pracuje ako fyzioterapeutka.
Spolu s ostatnými známymi si povedali, že nevyužijú služby špecializovanej cestovky. Namiesto toho surfovali po internete a hľadali cenovo najvýhodnejšie letenky do Švédska. V podobnom duchu sa im podarilo zohnať ubytovanie v kempe, ktorých je v oblasti niekoľko.
V koncovke sa nazbieralo osem mladých ľudí. Traja zo samotných Piešťan – okrem Nikol Veronika Stanková s Tomášom Vasilikom a päťčlenná partia z Trnavy. V januári vyrazili na sever. Mierna zima na Slovensku sa im asi málila.
Icehotel má totiž tri Naj – prvý, najznámejší, najväčší. Myslí sa tým celá zemeguľa. Je kompletne postavený z ľadu a v jeho útrobách sa pre bezpečnosť teplota nesmie vyšplhať nad mínus päť stupňov Celzia.
V žiadnom prípade sa jeho návšteva nedá pokladať za cenu útechy namiesto polárnej žiary. Nikol to potvrdzuje: „Bolo to super. Úplne všetko je tam z ľadu a snehu. Ešte aj drinky v Ice bare podávajú v ľadových pohároch. Po jednom sme si aj dali, hoci stál nekresťanské peniaze.“
Hotel má krátku dobu záruky. Po štyroch zimných mesiacoch ho slnečné lúče vymažú z povrchu zemského, aby sa na ďalšiu sezónu zrodil v inej podobe. Každá izba, každý kút je znovu iný a znovu originálny. Na tvorbe interiérov sa podieľajú renomovaní umelci zo všetkých svetových kontinentov.
