List čitateľa

  • Spravodajstvo
  • 7. decembra 2013, 15:53
  • Autor:Zlatica Šišková, rodená Zmeková

Pradedo Zmeko prekabátil panstvo a kúpil majer na Grnči.

Skončili dni spomienok, nostalgie a smútku. Cintoríny žiarili v záplave nádherných kvetov a snáď ani niet hrobu, na ktorom by nebol plamienok spomienky a kvet vďačnosti. Pozostalí, ktorí navštívili hroby svojich drahých, cítia v srdciach stíšenie a pokoj.Ešte pred sviatkami zosnulých sme sa stretli vo Vrbovom na pohrebe príbuznej, poslednej z generácie našich rodičov, celkom náhodne pri hrobe nášho pradeda, zakladateľa rodu Zmeko na Grnči. Z potomkov už žijeme iba my pravnuci. Na pomníku bol pripevnený oznam: „Hrobové miesto nezaplatené, miesto bude zrušené.“ Ide o trojhrob starý 107 rokov. Všetci sme spontánne prejavili záujem zložiť sa na poplatok a zaplatiť hrobové miesto na desať rokov, ktorý, keďže pochádzame z rôznych sociálnych pomerov, sme určili na päť eur na osobu. Zvesť o zbierke sa veľmi rýchlo rozšírila, a keďže sme veľká rodina, hlásia sa ďalší pravnuci, ktorí chcú prispieť na túto akciu. Takže bude dosť peňazí nielen na poplatok za hrobové miesto, vyzbierali sme 72 eur, ale aj na jeho úpravu.Náš pradedo, zakladateľ rodu Zmeko na Grnči, bol v čase, keď žil, známa a vážená osobnosť. Kolujú o ňom rôzne legendy. Napríklad ako kúpil majer na Grnči od panstva z Nového Mesta nad Váhom, ktoré ho pokladalo za žobráka a z roztopaše s ním aj tak jednali. Keď sa zjednali, neveriac, že na to má, žiadali zložiť zálohu v hotovosti. A tu „žobrák“ rozopol kabanicu, v ktorej mal zašité peniaze a pánom vyplatil v zlatkách požadovanú zálohu. A majer bol jeho.
Vo svojich humorných príhodách o kopaničiaroch o ňom písala aj Zuzka Zguriška. Štefan Krčméry, slovenský básnik a publicista, v Románe bez konca takto opísal svoje stretnutie s otcom nášho pradeda: „V Žadovici stál som pri smutnej posteli starého Zmeku, patriarchu bohatej rodiny kopaničiarskej. Zmeko pamätal Štúra, bol mu s mnohými Krajňanci dobrovoľníkom, keď v tomto kraji brezovskom, košariskom, myjavskom, turolúckom rozvinul slovenskú zástavu.“
Sme hrdí na našich predkov, národovcov, ktorí v boji za slobodu Slovenska boli Štúrovi spolubojovníci, a preto je našou povinnosťou ctiť a chrániť miesto ich odpočinku.
To v plnej miere dokázali pravnuci svojho pradeda, ktorým všetkým ďakujem za účasť a príspevok na zachovanie jeho hrobového miesta na cintoríne vo Vrbovom.

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je piatok 3. mája. Tento deň je Dňom Slnka a Svetovým dňom slobody tlače. Meniny má Galina, Timea.
  • 03.05.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
piatok, 3. mája 2024
Meniny má Galina, zajtra Florián