Prírodný amfiteáter je v kóme už viac ako štvrťstoročie

Náhodný okoloidúci nemá jediný dôvod, aby sem zašiel. Ak tak čírou náhodou učiní a nazrie za mreže, zbadá len hromady zabudnutej špiny. Aj tá je zabudnutá…
Naposledy sa ľady ohľadne amfiteátra mali pohnúť na začiatku minulého roku. Vtedy sa mestským poslancom dostal do rúk materiál o podmienkach verejnej súťaže. Návrh na dlhodobý prenájom vyšiel z dielne radnice, ktorá ho vypracovala ešte v roku 2011. Prípadný záujemca musel dodržať niekoľko podmienok: Rekonštrukcia objektov mohla trvať maximálne dva roky. Za ten čas by platil nájom vychádzajúci na takmer tisíc eur mesačne. Ďalších 28 rokov by vytiahol zo svojej kasy toľko, koľko by ponúkol vo svojom súťažnom návrhu. Jasné, že víťazom by bol ten, kto by sa vytasil s najväčším obnosom. A musel by dodržať ešte jednu podmienku – zachovať amfiteáter na kultúrno-spoločenské funkcie.
Človek ani nemusí mať ekonomické vzdelanie, aby pochopil, že za takýchto podmienok by „podnikateľ“ musel z objektov amfiteátra minimálne vybudovať domčeky s červenými lampičkami, aby sa mu investície vrátili a aby mohol financovať beh kultúrneho zariadenia.

Pokusy ukončili vandali
Vo februári minulého roku poslanecká dvadsaťpäťka materiál o podmienkach verejnej súťaže na prenájom stiahla z rokovania. Záujemca sa nenašiel ani jeden. Poslanec Jozef Malík poznamenal, že areál by mohli prednostne ponúknuť tretiemu sektoru. Primátor Remo Cicutto oponoval, že nemôžu obchádzať zákon o majetku obcí. Cenu za nájom stanovili podľa znaleckého posudku a teda nemôžu s ňou ísť dolu.
Ľady sa nepohli ani o milimeter. Odvtedy amfiteáter znovu upadol do svojej kómy. Vlastne od jeho zatvorenia je v nej stále. Pravda, ak nerátame pokus spred viac ako desiatich rokov, keď sa našiel investor s prísľubom obnovy areálu. Po nedorozumení s vtedajším mestským zastupiteľstvom záujem stratil. Ešte jeden nesmelý pokus o znovuoživenie sa objavil pred piatimi rokmi. Občianske združenie Orbis Slovakia z projektu za takmer dvetisíc eur nainštalovalo náučný chodník. Štyri tabuľky v tvare ježka, páva, vodníka a kapra informovali o piešťanskej faune a flóre. Vo februári roku 2009 ich zničili agresívni vandali.
Dielo projektantov M. M. Scheera a J. Rajchla sa nachádza v parku
v tesnom susedstve s Domom umenia a hotelom Slovan. Park je národnou kultúrnou pamiatkou a amfiteáter je navrhnutý na zápis do ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok. Preň bod naviac, pre biznisplán mínus. Architekti požadujú zachovanie funkcionalistického výrazu a pri prípadnej rekonštrukcii by kládli ďalšie podmienky.

Medzi mestom a tretím sektorom je bariéra
Jozef Malík pracuje v občianskom združení Pro Civitate. Ako však sám tvrdí, o amfiteáter sa nezaujímal ako poslanec, ale ako Piešťanec. „Za celé tie roky sa problém nepodarilo vyriešiť. Nepodarilo sa nájsť partnera, či už komerčného, alebo zástupcu tretieho sektora. Nejakí záujemcovia aj boli, ale v podstate tam chceli prevádzkovať len krčmu. Áno, komerčná aktivita je tam potrebná, inak by bolo utópiou rozmýšľať o tom, aby to bolo životaschopné,“ priznal pre Piešťanský týždeň.
Aktivista vyčíta mestu nedostatočnú iniciatívu. Tvrdí, že nastavenie podmienok prenájmu bolo nereálne z hľadiska časového horizontu rekonštrukcie i z hľadiska investícií. „Mesto trochu zavádza, ak tvrdí, že amfiteáter nemôže prenajať na základe osobitného zreteľa. To nie je pravda. Ak sa nájde partia ľudí, ktorí si projekt vezmú za svoj, prečo nie? Pokiaľ mestské zastupiteľstvo uzná, že ide o akúsi pridanú hodnotu a schváli to trojpätinovou väčšinou, je to v súlade so zákonom.“ J. Malík si tieto skutočnosti overoval na ministerstve financií a odtiaľ mu vraj prišlo vyjadrenie, že takéto riešenie je možné.
Viac sa schátralom amfiteátri dočítate v aktuálnom vydaní Piešťanského týždňa.