Pozrite sa na fortieľ majstrov remeselníkov

Od piatka 17. mája až do nedele 19. mája si rozložili svoje stánky na Kúpeľnom ostrove a ponúkali svoje výrobky. Ale aj poúčali a ukazovali svoj fortieľ. „Práve zhotovujem košík v tvare sliepočky z oceľového žíhaného drôtu. Po dokončení ho nastriekam silikónovým olejom a pol roka je pokoj s jeho údržbou,“ poučila nás plavovlasá drotárka z Trenčína, Darina Sabová.

O pár metrov ďalej si vyhrnula rukávy a za pomoci skúseného drotára Juraja Šeríka z Čadce sa pustila do prepletania očiek obrovského drôtovaného srdca Piešťanka Jana Michálková. Išlo jej to od ruky a niekoľkými ťahmi zväčšila drôtované Srdce pre Slovensko. Slováci takto pomáhajú umeleckému drotárovi dokončiť jeho symbol lásky, dobrosrdečnosti a života zhotovené unikátnou technikou typickou pre starý Holánikovo – Šeríkovský drotársky rod. „Srdce má už výšku 1,3 metre a šírku asi 1,10 metra. Je v ňom asi stotisíc očiek, ktoré zhotovili mnohí ľudia z celého Slovenska počas jedného roka. Pokúsime sa ho umiestniť na Bratislavskom hrade,“ prezradil Piešťanskému týždňu potomok slávneho drotárskeho rodu, J. Šerík. Niekoľko očiek sme k srdcu pridali aj my.
((myvideo:1))

A keďže u susedov – v keramikárstve okrem tanierikov a mištičiek predávali aj cesnakové topeničky, nedali sme sa dvakrát núkať. Boli vynikajúce. To už nám pohľad padol na mládenca, ktorý dlhým tenkým vrtákom vŕtal dieru do guľatého dreva. „Robíme fujary z bazového dreva, syn mi pomáha,“ smial sa výrobca fujár Jozef Božík zo Starej Lehoty. „Bazové drevo je najlepšie, no musí byť husté, žlté, nie biele. Také nachádzam najčastejšie v lese. Baza na fujaru nesmie rásť pri potoku alebo v dedine. Riadim sa starou múdrosťou – drevo na fujaru nesmie počuť kohúta a vodu,“ poučil nás J. Božík.

Na tohtoročných remeslách sme si vyrazili aj mincu u majstra Libora Švageru a dozvedeli sa čo-to o ručnom tkaní kobercov aj kúpe tkáčskeho stavu.  Tkáčka Darina Pernišová z obce Koš a jej stánok s kobercami voňal bavlnou. „Dnes sa už materiál na koberce zháňa ťažšie, pretože treba ísť s dobou. Koberce netkám zo starých handričiek, ale z bavlny, ktorú získavam z bavlnárskych závodov. A tie už na Slovensku prakticky nejestvujú,“ prezradila D. Pernišová.

Jej manžel nás upozornil aj na modrotlač, ktorá tiež u nás takmer zanikla. „Poslednú obnovenú manufaktúrnu dielňu, kde ešte vyrábajú modrotlače sme objavili v Bytči. Je tam rodina, ktorá tieto tkaniny vyrába. Látka sa potrie kriedou a tam, kde pretlačíte formou kriedu, nanesie sa farba. Tak vznikajú vzory. Kedysi sa modrotlač robila okolo Nitrianskeho Pravna a dovážali ju až na anglický kráľovský dvor,“ povedal manžel umeleckej tkáčky.

Pretože je čas sadenia letničiek, zastavili sme sa aj pri stánku Kataríny Trávnikovej z Bystřice, ktorej sestra  ponúkala na predaj originálne keramické črepníky. „Sú vymyslené tak, že na dne kvetináča je dierka a vpredu sú dve ozdobné kapsy, do ktorých sa nalieva voda ako do zásobníka. Tá pretečie do črepníka, na spodok sa vloží buď štrk, piesok alebo keramzit, naň sa dá zemina a zasadí sa kvetina. Takýmto spôsobom je v nádobke zabezpečený prísun živín ku koreňu bez každodenného polievania,“ poradila nám príbuzná keramikárky.

Zastavili sme sa ešte v stánku, kde šperkár Milan Strmiska leštil kúsok prírodnej rohoviny. Vytváral z nej prívesok. V ponuke mal aj náušnice, náramky – to všetko z peknej, naturálnej rohoviny, ktorú upravoval bez použitia náterov.  Nádherné lampy, ktoré v tme vytvárajú tieňohru sme objavili v stánku majstra tokárskeho remesla. Vytvoril ich z tekvíc špeciálnou metódou, takže človeku by ani nezišlo na um, že aj z obyčajnej dyne sa dá vytvoriť takýto skvost.
 To už nám zavoňali domáce medovníky ozdobené orechovými jadrami a mandľami. K nim sa hodila medovina. A aby sme od remeselníkov neodchádzali naprázdno, odniesli sme si domov z Mystickej Mydlárny z českého Vratimova telová mandľový olej z bieleho čaju, ktorý sladkou vanilkovou vôňou pripomínal jazmín. „Pre mužov sa viac hodí ručne miešaný telový olej so zeleným čajom. A ak by ste mali problémy so suchou, popraskanou kožou a nebodaj atopickým ekzémom, tu pomôže olej z konope siatej. Premastí pokožku do väčšej hĺbky a to, čo je popraskané a odlúpnuté, sa zahojí,“ prezradil  majster mydlár. 

Bolo nám ľúto, že nemáme čas dúchať do kováčskych mechov, vyskúšať si paličkovanie alebo na chvíľu zabudnúť na plynutie času a sledovať rezbárov, ktorí pred očami divákov vyrábali z mäkkého dreva tanieriky a mištičky. „Škoda, že remeselníci tu nie sú častejšie. Veď akí sme my Slováci a Česi šikovní, nech aj zahraniční kúpeľní hostia vidia, čo všetko dokážeme,“ povedal  pracovník  Mestskej polície Pavol Steinecker, ktorý okolo nás prechádzal.

Pozrite si aj fotogalériu.