Jesenná rovnodennosť neznamená začiatok jesene

Ako upozorňuje meteorológ Eugen Lexmann, klimatológovia používajú aj iné hranice pre ročné obdobia. Sú to rôzne vplyvy klímy a zmien počasia v jednotlivých ročných obdobiach alebo priemerný nástup nejakej teplotnej hranice. "To znamená, že napríklad na Žitnom ostrove sa začína jeseň inokedy, ako na Orave alebo Spiši. A ešte jednu vec si treba uvedomiť, že štyri ročné obdobia nepoznajú na celej zemi. Niekde sa rok delí len na jedno (niekde na dve) obdobie dažďa a obdobie sucha, niekde sa rok delí na obdobie s monzúnom a obdobie, kedy monzún nepanuje," uviedol meteorológ Slovenského hydrometeorologického ústavu Eugen Lexmann.

Z meteorologického, respektíve klimatického hľadiska je podľa meteorológa jeseň prechodné ročné obdobie medzi letom a zimou a teda to sú mesiace september až november. "Počasie v miernych zemepisných šírkach sa však vyznačuje veľkou premenlivosťou, takže ani prvý, ani 23. september nie je nejakou pevnou hranicou, na ktorej by sa počasie ‚lámalo‘. Jeseň je teda už v plnom prúde, aj keď v tomto roku sme mali horúce letné dni, okrem západnej časti Slovenska, až do pondelka 19. septembra," dodal Eugen Lexmann.

Jesenná rovnodennosť nastane dnes 23. septembra o 11:05 stredoeurópskeho letného času. Znamená to, že dnes budú deň aj noc na celej Zemi rovnako dlhé. Presný čas jesennej rovnodennosti sa pritom každý rok mení. Je to spôsobené tým, že obeh Zeme nie je úplne rovnomerný. Jarná rovnodennosť a letný a zimný slnovrat bývajú zvyčajne 21. marca, júna a decembra. Jesenná rovnodennosť 23. septembra. Môže sa však stať, že v niektorom roku sú tieto okamihy aj o deň posunuté.

Jesenná rovnodennosť nastáva v momente, kedy je Slnko pri svojom zdanlivom pohybe od severu na juh presne nad rovníkom. Pri striedaní ročných období dochádza k jarnému a zimnému slnovratu a jarnej a jesennej rovnodennosti. Jesenná rovnodennosť je tak zároveň začiatkom astronomickej jesene.