Peter Galbo: „Hasiči robili s nasadením síl, schopností i vlastného života“

Oheň dosahoval výšku možno aj tridsať metrov. Všetkých zamestnancov museli evakuovať, pretože hrozila otrava z nebezpečných plynov. Vtedy hasiči nemali šancu zachrániť ani majetok, ani ľudí. O život  prišli v strašnej tragédii dvaja pracovníci – Striženec a Bartovic.

Myslela som si, že podobný požiar už neuvidím. Mýlila som sa. Minulý štvrtok v noci  horelo „pétečko“. Ľudia sa v nemom úžase dívali na strašnú skazu, ktorá postihla nielen majiteľa budovy Pavla Táborského, ale aj obyvateľov ôsmich bytov a desiatky ľudí, ktorí tam pracovali a podnikali prišli o živobytie. Na požiar sa dívali stovky obyvateľov Piešťan, tisíc párov očí sledovalo prácu hasičov, strašné divadlo ohňa a mnohým z nich sa zdalo, že hasiči nehasia tak, ako by mali. Bol tam aj riaditeľ Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Piešťanoch Peter Galbo. Položili sme mu niekoľko otázok.

O aký zásah išlo a v akom rozsahu?

Išlo o dosť náročný typ požiaru vzhľadom na množstvo nasadených síl a prostriedkov aj rozsah trvania požiaru a jeho charakter v zmysle možnosti nasadenia účinných prúdov v prevažnej miere iba prostredníctvom výškovej techniky. Na základe poznatkov i výsledkov sa nám zdá celý priebeh požiaru nedostatočný, nie však z hľadiska vykonania samotného zásahu.  Samotné spozorovanie a ohlásenie udalosti prebehlo neskoro, a preto bol rozvoj požiaru taký bleskový.  O čom vypovedajú aj zábery z mestského kamerového systému. Ľudovo povedané – z minúty na minútu to bol žeravý kotol.

Koľko hasičov a s akou technikou tu zasahovalo?
Boli tu 29 hasiči z troch okresov – z Piešťan, z Hlohovca a Trnavy. Pomáhali nám aj deviati obecní dobrovoľníci z Pobedima a Moravian nad Váhom. Pobedimskí mali dve vozidlá – Mercedes Benz Vario a Tatru 148 a Moravanci prišli s cisternou Škoda 706. Pretože niektorí z obecných hasičov pracujú aj v našom zbore, môžem ich rátať medzi profesionálov.
Koľko automobilových striekačiek bolo nasadených na požiar?
K dispozícii sme mali deväť cisternových automobilových striekačiek, použili sme tri vozidlá hasičskej záchrannej služby a dve vysokozdvižné plošiny. Nižšia bola z Piešťan a vyššia – 44-metrová – z Trnavy.
Po Piešťanoch sa ozývajú kritické hlasy. Vraj hasiči prišli neskoro, bolo ich málo, nehasili tak, ako by mali…
Požiar sa nepodarilo zachytiť v rannom štádiu, jeho charakter a rozvoj nám umožnil už jedine kontrolovať horenie, aby nevznikli ešte väčšie škody a tiež aby sa nepreniesol na okolité objekty.  Pokiaľ tam je len jedna cisterna, nasadené sú tri prúdy, je to stále len cez jedno vozidlo, jednu výškovú techniku. Koľko máme dojazd z Trnavy? Dvadsaťtri minút  – to je pri požiari celá večnosť!  Keď už to horí plameňom, čiže požiar je vo fáze plného horenia, potom sa efekt kompaktného prúdu na veľkej ploche stráca.
Pri tomto požiari išlo naozaj o veľkú plochu. Takže tam sa už vykonávali úkony, ktoré zabezpečili, aby nedošlo k celkovému zrúteniu obvodových konštrukcií. Vo vnútri sa už nedalo nič robiť – ani zasahovať, ani ochraňovať. Požiar hasilo 29 hasičov, takže aj síl, aj prostriedkov bolo dosť. Naši chlapci, ktorí tam zasahovali robili tak, ako je to uvedené v prísahe – s nasadením všetkých síl, schopností, s nasadením vlastného života. Podali maximálny výkon, aby to, čo sa dá, zachránili. Uchránili i vykonali to, čo sa od nich očakáva a na čo sú určení.
Viac sa dočítate v zajtrajšom vydaní Piešťanského týždňa.