„Hrozby“ prírody pre človeka (1.)

Rozhovor s MUDr. Evou Jurgovou o hubách a ich nástrahách.

Nesmieme ale zabudnúť na to, že aj v týchto oázach pokoja na nás číhajú mnohé nebezpečenstvá, ktoré nám môžu aj vážne ublížiť. Ako sa im môžeme vyhnúť, na čo by sme si mali dávať pozor, sme sa opýtali MUDr. Evy Jurgovej PhD., praktickej lekárky pre dospelých v Piešťanoch. Keďže hubárska sezóna je v plnom prúde a mnohí sa tešia z krásnych úlovkov, odpovie nám dnes na otázky, ktoré súvisia s hubami a ich nesprávnou konzumáciou.

Huby sú obľúbené pochúťky, ktoré sú nielen ťažko stráviteľné, ale môžu byť aj jedovaté. Čo otravu jedovatou hubou spôsobuje?

– Príčinou otráv spôsobených hubami sú toxíny, ktoré v sebe niektoré druhy húb obsahujú. Vlastné prejavy otravy závisia od zloženia toxínu, čiže škodlivej látky, prítomnej v hube. Na Slovensku rastie asi 200 druhov jedovatých húb, no označenie prudko jedovaté má len asi desať.

Znamená to, že aj typov otráv je viacero?

– V zásade možno hovoriť o troch: hepatotoxickom, neurotoxickom a gastro-enteritickom. Prvý typ je charakteristický ťažkým poškodením pečene, s následným zlyhaním činnosti pečene aj obličiek, a môže končiť smrťou pacienta. Tento typ otravy spôsobuje muchotrávka zelená (Amanita phaloides), ktorá rastie aj v našich lesoch, ďalej muchotrávka tigrovitá a hľuznatá. Čo sa týka prejavov tohto typu otravy hubami, v prvom rade treba spomenúť ich „zákernosť“.

V čom táto zákernosť spočíva?

– Prvé zdravotné problémy sa objavia pomerne neskoro. Zvyčajne je to po 8. až 12. hodinách od požitia jedovatej huby. Nebezpečenstvo je v tom, že po spomenutom časovom odstupe sa potrava už nenachádza v žalúdku, ale prešla do ďalších častí tráviaceho traktu. Odtiaľ sa toxíny vstrebávajú do krvi. Väčšina jedov je v čase objavenia sa prvých príznakov už vstrebaná v krvi a poškodzuje pečeňové bunky.

Aké sú prvé prejavy otravy?

– Zvyčajne sa objavia pocity ťažoby od žalúdka, slabosť až malátnosť, hučanie v hlave a závraty. Prvým príznakom môže byť aj zimnica a triaška. Žalúdočná ťažoba postupne prechádza do bolestí, ktoré sa kolikovite šíria do celého brucha. Pacient zvracia a preháňa ho, stráca tekutiny, čím môže nastať až šokový stav. Pacient je bledý, spotený, nepokojný až dezorientovaný.

To je už asi štádium, v ktorom je nutné vyhľadať aj lekársku pomoc?

– Ak pacient nevyhľadal lekára hneď pri prvých pocitoch žalúdočnej ťažoby, v štádiu zvracania to musí urobiť ihneď, pretože riskuje nielen svoje zdravie, ale aj svoj život. Pretože ďalšou zákernosťou tohto typu otravy je skutočnosť, že uvedené príznaky trvajú dva až tri dni, po ktorých zvyčajne nastane spontánne zlepšenie. Pacient začne veriť, že vyzdravel. Žiaľ, zlepšenie je klamlivé a trvá iba krátko. Na piaty až šiesty deň po konzumácii hepatotoxických húb sa dostavia prejavy zlyhávania pečene a obličiek. V dôsledku toho pacient zvyčajne upadá do kómy. Vtedy už je nevyhnutná hospitalizácia na jednotke intenzívnej starostlivosti. V snahe o záchranu života postihnutého je potrebná vysoko špecializovaná zdravotná starostlivosť, nevylučujúca ani dialýzu krvi. Našťastie, tento typ otravy je pomerne zriedkavý, čomu napomáha aj lepšia informovanosť obyvateľstva.

Pani doktorka, zatiaľ ste nám povedali len o prvom type otravy, a už ste mnohým nepochybne nahnali strach z konzumovania húb. Je to skutočne taký vážny problém? Aké sú teda ďalšie dva typy otravy?

– Áno, otravy hubami predstavujú práve v tomto ročnom období skutočne vážny problém. Aj keď ďalšie dva typy otravy nie sú až také nebezpečné, ako bol prvý spomenutý, nesmieme ich podceňovať. Neurotoxický typ otravy má svoj názov odvodený z toho, že niektoré huby, ktoré sa zaraďujú do skupiny muchotrávok, obsahujú „muskarín“, čiže jedovatý alkaloid poškodzujúci nervové bunky. Najčastejšou príčinou muskarínovej otravy u nás je muchotrávka červená (Amanita muscaria).

Kedy sa objavia príznaky tohto typu otravy?

– Prvé príznaky sa objavujú už 30 minút po požití. Sú nimi nadmerné slinenie, potenie a slzenie. Asi po dvoch hodinách sa dostaví nevoľnosť, tlak, až bolesti v oblasti žalúdka. Spontánne zvracanie je zriedkavé. Neurologické poškodenie sa prejavuje aj poruchami zraku a sluchu. Počiatočné nezvyčajne ostré videnie do diaľky vystrieda neskôr zahmlené videnie. Pacientovi sa začne ťažko dýchať. Stáva sa nepokojným, podráždeným, ba môžu sa objaviť aj halucinácie.

Pri ťažkej otrave alebo u celkovo oslabených jedincov môže nastať bezvedomie. Dochádza k poškodeniu životne dôležitých funkcií, vo výnimočných prípadoch až k smrti. Keďže tento pocit sa dostavuje už 30 minút po požití potravy, účinným prostriedkom k zabráneniu vstrebávania ďalšieho jedu do krvi je okamžitý výplach žalúdka, resp. vyvolanie dávivého reflexu. Pacientov s podozrením na neurotoxický typ otravy hubami je potrebné hospitalizovať, odborne sledovať a liečiť. Špecifickým protijedom je atropín, ktorý sa podáva v nemocnici. Medzi neurotoxické huby patria aj lysohlávky, ktoré vyvolávajú psychotické stavy, až halucinácie. Niektorí ich zámerne zbierajú a konzumujú ako drogy, avšak predávkovanie je smrteľné.

Ktorý zo spomenutých typov otravy sa vyskytuje najčastejšie?

– Je to tretí, tzv. gastro-enteritický typ. Zvyčajne ho spôsobuje „hríb satan“, niektoré druhy pečiarok a plávok, rýdzik kravský, ale môže ísť aj o dôsledok konzumu bežne jedlých húb, ktoré neboli správne pripravené, alebo boli zle skladované. Už názov otravy hovorí, že ide o zápal žalúdočnej sliznice a čriev, čomu zodpovedajú sprievodné zdravotné ťažkosti. Postihnutý si jeden až dve hodiny po zjedení húb začne sťažovať na bolesti žalúdka, a neskôr na kŕče v celom bruchu. Zvyčajne zvracia a preháňa ho, pričom môže dôjsť k závažným stratám tekutín, až dehydratácii. Práve dehydratácia býva príčinou hospitalizácie takéhoto pacienta. Ľahšie otravy gastro-enteritického charakteru liečime doma diétou a poučením pacienta o rizikách.

Ako ste spomenuli, otráviť sa dá aj jedlými hubami. Ako k tomu môže dôjsť?

– Je dôležité rozlišovať medzi hubami a hríbami. Kým hríby, ku ktorým sa zaraďujú predovšetkým dubáky, ale aj niektoré, tzv. „ušľachtilé“ typy húb, ako sú šampiňóny či v poslednej dobe populárna hliva ustricová, zvyčajne nepredstavujú pre konzumenta žiadne nebezpečenstvo. Väčšina druhov húb sa považuje za potenciálne nebezpečné. Dovolím si tvrdiť, že každé konzumovanie húb predstavuje určité riziko.

Môže to znamenať, že huby nie sú vhodné pre každého?

– V prevencii zdravotných ťažkostí spôsobených otravou hubami by sa mala dodržiavať zásada, že jedlá z húb môžu jesť iba ľudia, ktorí majú zdravé trávenie. Zásadne by sme ich nemali podávať deťom do 10 rokov, pretože predstavujú pre trávenie istú zaťaž, na ktorú nie je tráviaci trakt detí dostatočne vyvinutý. Nemali by ich jesť tehotné ženy, starší a chronicky chorí ľudia, ako aj rekonvalescenti po operáciách tráviaceho traktu.

Aká je správna príprava húb na konzumáciu?

– Veľmi dôležitá zásada je, že jedlá z húb sa musia pripravovať čerstvé. Často sa stáva, že pacient zje na obed hubovú polievku alebo hubový guláš bez akýchkoľvek následkov. Avšak po dojedení zbytkov toho istého jedla na večeru, alebo dokonca na druhý deň, aj keď jedlo bolo riadne skladované v chladničke, môžu nastať závažné zdravotné problémy. Pri skladovaní môže dôjsť k nežiadúcemu premnoženiu niektorých nebezpečných mikroorganizmov a plesní. V dôsledku toho sa aj pôvodne jedlé huby stanú pre človeka jedovatými. Soliť a koreniť by sa malo až hotové jedlo z húb, aj to iba mierne.

Už aj pri zbieraní môžeme urobiť chyby, ktoré aj jedlé huby zmenia na nebezpečné. Aké sú teda správne zásady?

– Zbierať by sme mali iba tie huby, ktoré bezpečne poznáme. Akékoľvek podcenenie tejto zásady sa môže stať osudným aj pre dobrého a skúseného hubára. Dôležité je dodržať zásadu, že huby sa nesmú „spariť“. Zbierame Ich do košíka, a nikdy nie do igelitových tašiek. Nemali by sme zbierať staré ani premrznuté huby, v ktorých sa už mohli začať hnilobné procesy s nebezpečnými následkami. Za pozornosť stojí skutočnosť, že v mnohých krajinách, ako napr. v susednom Rakúsku, či v Nemecku, predovšetkým však v krajinách severnej Európy, sa divo rastúce huby nezbierajú a nekonzumujú vôbec, aj keď sú lesy na ne bohaté. Osobne vidím dôvod práve v tom, že si ľudia dôslednejšie uvedomujú, že každá jedlá huba môže byť za určitých okolností nebezpečná.

Nie všetky skonzumujeme hneď po nazbieraní. Ako ich správne uskladniť?

– Skladujeme ich v nádobách s dostatočným prístupom vzduchu, čiže nie v igelitových vrecúškach (okrem prípadov, keď huby zamrazujeme). Pri čistení húb si treba dať pozor, aby sme ich príliš dlho nemáčali vo vode.

Je pravda, že huby by sa nemali konzumovať v kombinácii s alkoholom? Čo táto kombinácia spôsobuje?

– V tomto s vami plne súhlasím, a pridávam informáciu, že po konzumovaní jedla z húb by sme nemali piť ani mlieko. Čo sa týka súčasného požitia alkoholu a húb, nebezpečenstvo je viacnásobné. V prvom rade si treba uvedomiť, že alkohol urýchľuje uvoľňovanie toxických látok do krvi. Ak sme náhodou zjedli jedovatú hubu, otrava bude prebiehať oveľa prudšie, a bude mať vážnejšie následky. Významná je aj skutočnosť, že pečeň človeka, so svojou funkciou „továrne“ na odstraňovanie jedov z organizmu, sa pri súčasnom konzume alkoholu a potenciálne toxických húb veľmi rýchlo vyčerpá.

Alkohol sa s niektorými druhmi húb doslova neznáša. Napr. pri konzumovaní tzv. „hnojníkov“ stačí vypiť jedno pivo a dostaví sa silný „antabusový“ efekt (antabus je známy liek, používaný na odvykanie pacienta od nadmerného požívania alkoholu). Pacientovi začne búšiť srdce, má pocit strachu až hrôzy, sčervenajú mu uši a nos. Pôvabnica fialová, ďalšia u nás rastúca huba, môže pri nedostatočnom tepelnom spracovaní spôsobiť pri súčasnej konzumácii s alkoholom nebezpečný, zrýchlený rozpad červených krviniek, teda život ohrozujúci stav.

Aká je prvá pomoc pri otrave hubami?

– Pred pár dňami som si aj v zahraničnej literatúre potvrdila to, čo všetci dobre vieme, a už dávno aplikujeme v praxi. Prvá pomoc pri každej otrave hubami spočíva v čo najskoršom výplachu žalúdka. Ak má pacient k lekárovi ďaleko, nemal by váhať urobiť tak čím skôr aj sám. Čas tu môže zohrať kľúčovú rolu pri záchrane života. Laicky môžeme výplach urobiť tak, že pacienta donútime vypiť také veľké množstvo tekutín (vhodná je vlažná, mierne osolená voda), ktoré u neho vyvolá dávivý reflex. To však radím iba v prípade, že nie je dostupná rýchla pomoc lekára. V princípe by sme nemali strácať čas a pri každom podozrení na otravu hubami čím skôr vyhľadať odbornú lekársku pomoc.

Ako sa prejavy otravy líšia od príznakov ostatných infekčných nákaz, ktoré sa navonok prejavujú rovnako?

– Prvé prejavy otravy hubami sa nijako mimoriadne nemusia líšiť od črevnej virózy, či iného náhleho ochorenia žalúdka a čriev. Dôležitý je subjektívny údaj pacienta o tom, že v posledných hodinách až dňoch konzumoval huby. V „hubovej sezóne“ vždy položím pacientovi, ktorý prichádza s tráviacimi ťažkosťami do mojej ambulancie alebo na pohotovosť otázku, či nejedol v posledných dňoch huby. Pacient si niekedy svoje zdravotné problémy vôbec nemusí dávať do súvislosti s hubami, ktoré jedol pred týždňom. Opomenutie tohto faktu môže znamenať fatálne oddialenie správnej diagnostiky a liečby.

Toto bol prvý pohľad do tajomstiev, ktoré skrývajú naše obľúbené miesta „zeleného oddychu“, očami MUDr. Evy Jurgovej. V ďalšom vydaní na vás čakajú odpovede na otázky, aké veľké môžu byť nástrahy malinkého kliešťa.