Lucia Vachanová: Plavecké bazény sú pre mňa malé

Od koľkých rokov sa venujete plávaniu? A prečo práve plávanie?

– Venujem sa tomuto športu od štyroch rokov, absolvovala som prvé kurzy pre malé deti a potom ma rodičia prihlásili do prípravky, čiže si vlastne ani nepamätám, či to bolo moje slobodné rozhodnutie. V určitom období ma trošku usmernili, ale neskôr som sa vedela rozhodnúť sama.

Prečo ste sa rozhodli práve pre diaľkové plávanie?

– Pretože bazénové plávanie je príliš monotónne a nie každého baví plávať od steny po stenu… (smiech) Chcela som si plávanie niečím spestriť, tak som sa rozhodla plávať v otvorených vodách, keďže rozdiel oproti bazénovému plávaniu je práve v tom, že nikdy neviete, čo vás v otvorenej vode prekvapí a každá voda je iná.

Koľkokrát do týždňa máte tréning a ako prebieha?

– Kedysi bolo tréningov viac, pretože sme mali možnosť trénovať na známom kúpalisku Eva, ktoré nám bolo k dispozícii. Teraz je možností oveľa menej, tak môžeme absolvovať deväť tréningov za týždeň. Plavecký tréning mávame dvojfázový, prvý skoro ráno pred školou a druhá fáza nasleduje poobede, čiže za deň preplávam okolo desať kilometrov, ročne to vychádza až na 1700 km.

Ako je to so školou, keď sa venujete aktívne náročnému športu?
– Je to veľmi náročné, na strednej škole mi nevychádzali tak v ústrety, ako by som potrebovala. Vyžadovali odo mňa to isté, čo od ostatných. Nemala som žiadne výhody, takže som musela pristupovať k štúdiu zodpovedne.

Za tie roky ste určite nazbierali viacero úspechov. Ktorý je pre vás najcennejším?

– Jednoznačne sa to nedá povedať. Každý je niečím výnimočný, ale medzi tie najväčšie úspechy pre mňa patrí účasť na majstrovstvách sveta. Načerpala som tam veľa nových skúseností.

Minulý týždeň ste sa vrátili z Turecka, kde ste absolvovali preteky. Čo to bolo za preteky a ako ste sa umiestnili?

– Bolo to tretie kolo Európskeho pohára. Preteky boli veľmi náročné nielen po fyzickej, ale aj po psychickej stránke. Umiestnila som sa na 20. mieste, napriek ťažkým podmienkam, ktoré na nás číhali v podobe medúz. Pre ich veľké množstvo to šiesti pretekári vzdali, dokonca mne „pristála“ jedna na krku.

Máte nejaký sen alebo cieľ, o ktorom snívate?

– Určite by som chcela postúpiť o nejaké priečky na vyšších súťažiach. Ak by bola raz možnosť zúčastniť sa na olympiáde, rada by som to skúsila.

V otvorených vodách, najmä v jazerách, býva chladná voda. Ako sa s tým viete vysporiadať?

– Už je to asi sila zvyku, ale napriek tomu je to veľmi náročné a nie každý to vydrží. Na posledných MS pre veľké podchladenie napríklad nedoplávala ani olympijská
víťazka. Nie je totiž jednoduché robiť sústavný pohyb, keď vám tuhnú všetky svaly.

Dá sa týmto športom u nás na Slovensku profesionálne živiť?

– Určite nie! Dokonca si všetky preteky, sústredenia a prípravu hradíme na vlastné náklady. Napríklad som si sama financovala aj cestu a celý pobyt na MS v roku 2009 v Ríme. Sponzori sa v tejto dobe hľadajú ťažko.

Ak vám ostane voľný čas, čo robíte? Zaujímate sa napríklad o iné športy?

– Ostatné športy ma neodrádzajú, rada si zahrám napríklad tenis alebo sa idem korčuľovať. Tiež si často chodím sadnúť s priateľmi. Vždy keď mi to tréning dovolí, tak si zájdem aj na zápasy ŠHK 37 Piešťany, je to príjemné odreagovanie.

Odporučili by si tento šport aj iným ľuďom?

– Určite áno, plávanie nie je na škodu. Je práveže veľmi zdravé, blahodarne pôsobí najmä na srdcovo-cievny systém a chrbticu.

Ďakujem vám za rozhovor a prajem veľa úspechov.