Psychologička radí: Striedajte si radšej iba väčšie deti

Dohodnú sa rozvadení manželia na striedavej starostlivosti?

Či je tento údaj varovný, alebo nie, prenecháme odborníkom. Kalkulačka však hovorí jednoznačne – v každej z 251 obcí nášho kraja sa pred dvoma rokmi rozviedla približne každá šiesta rodina. Dnes, po dvoch rokoch, sa situácia zmenila v tom, že zväčša rozvadení manželia stoja pred literou nového zákona o striedavej rodičovskej starostlivosti, ktorý platí od 1. júla tohto roku. Zvládnu Slováci tento zákon naplniť v prospech svojich detí? Dohodnú sa?

Pozitíva „striedačky“

„Pozitívum striedavej rodičovskej starostlivosti vidím v tom, že zákon dáva priestor pre plnohodnotný a rovnocenný vzťah dieťaťa s oboma rodičmi. Otcovia totiž zvyčajne nemali dostatočný časový priestor na to, aby si mohli so svojimi ratolesťami vybudovať hlbší a kvalitný vzťah,“ konštatuje riaditeľka Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Piešťanoch, psychologička PhDr. Viera Sakmárová.

Deti zvyčajne prichádzali k svojmu otcovi len každý druhý víkend. Chvíľu trvalo, kým sa zorientovali, sobota prešla ako voda, zrazu prišla nedeľa popoludnie a mohli sa baliť nazad k matke. Víkend im prebehol veľmi rýchlo. Počas neho otec nestihol klásť na syna či dcéru žiadne väčšie požiadavky. Bežné povinnosti malo dieťa len v domácnosti matky, otec bol len na zábavu a ak bol solventnejší, aj na rozmaznávanie a ťahanie peňazí z vreciek. Týmto v konečnom dôsledku však svojim deťom aj exmanželke skôr škodil, ako osožil. Nenakupoval veci, ktoré dieťa potrebovalo, ale iba túžilo mať. Zjednodušene by sa dalo povedať, že otec si svoje deti lákal na svoju stranu.

„Moja manželka mi často vyčítala, že si deti kupujem. Vraj ak chcem niečo dcérke naozaj seriózne darovať, nech peniaze vložím radšej na jej účet alebo ich priložím k alimentom, lebo potom si s ňou nevie poradiť. Dievča je papuľnaté, vyhadzuje jej na oči, že matka ju nemá rada, lebo jej to či ono nekúpi. Zo začiatku som svoju bývalú partnerku nepočúval, robilo mi dobre, že sa hrám na granda, ale neskôr som zistil, že z mojej dcérky vyrastá malá vypočítavá drzá papuľka. Preto som zastavil kohútik. Asi som chcel pôvodne takýmto spôsobom zaplátať deficit lásky k dcére, na ktorú som vlastne nemal čas,“ zdôveril sa nám 36-ročný Michal z Piešťan.

Ak majú byť deti zdravé, dohodnú sa

Za pravdu mu dáva aj psychologička: „Keď bolo dieťa zverené do opatery matky, veľa otcov sa mi sťažovalo, že za taký krátky čas si nestihnú vybudovať so svojím potomkom rovnocenný vzťah. Teda taký, aký malo dieťa s matkou.“ Problémov s výchovou detí, ktoré vyjdú na povrch až vtedy, keď sa manželia rozvedú, je oveľa viac. Mnoho rodičov sa o svoje deti súdi dlhé roky – iní sa dohodnú, rozídu sa takmer hladko, bez straty dôstojnosti. Kvôli dieťaťu a jeho zdravému psychickému vývoju je zachovanie starostlivosti oboch rodičov veľmi prospešné. Samozrejme, len za predpokladu, že obaja dokážu medzi sebou rozumne komunikovať, nespália mosty a aj po rozvode budú naliehavé problémy, ktoré sa vyskytnú v súvislosti s ich dieťaťom, riešiť bez emócií, konštruktívne a v prospech svojho potomka, ktorého obaja milujú. Ale aj striedanie starostlivosti môže byť pre dieťa nevhodné.

Dva domovy môžu byť aj na škodu

Na otázku, aké negatíva sa môžu vyskytnúť, odpovedá PhDr. Viera Sakmárová: „U dieťaťa je ohrozené uspokojenie základnej potreby – ňou je pocit bezpečia, ktorý mu má poskytovať domov. A domov má mať iba jeden. Okrem toho tu ešte nastupuje faktor veku. Nemyslím si, že by sa rodičia mali na striedačku starať o malé – dvoj, troj, štvorročné dieťatko, ktoré má mať svoj pravidelný denný režim, čas na jedlo, popoludňajší spánok, svoju stálu postieľku. Striedanie domovov môže negatívne vplývať na jeho optimálny psychický vývin. Dieťatko môže stratiť pocit bezpečia – z ktorého vychádza pokoj, vyrovnanosť, harmonický vývin osobnosti.“

Zrazu zistíte, že malý človiečik je nepokojný, večer nevie zaspať, nedokáže sa sústrediť na hru, nevydrží pri stole, na pieskovisku dochádza ku konfliktom s ostatnými deťmi, často plače, neposlúcha, je nezvládnuteľný, vystresovaný, často je chorý, ale môže byť aj bojazlivý, v noci sa začne pocikávať, je tvrdohlavý až neurotický. „Som toho názoru, že striedavá starostlivosť je vhodná skôr pre staršie deti, ktoré berú aj rozvod racionálnejšie,“ dodáva psychologička. Ale aj v puberte môžu nastať problémy.

Hyperaktívni by mali mať jeden domov

Podľa V. Sakmárovej trápenie môže nastať aj v prípade hyperaktívnych detí: „Ohrozené sú nielen maličké, ale túto formu starostlivosti neodporúčam ani hyperaktívnym deťom. Tie zvlášť potrebujú stabilný – pravidelný denný režim. Musia v určitú dobu vstávať, robiť si úlohy, zabávať sa. Aj keď striedanie aktivít hyperaktívnym deťom odporúčame, netreba si ich mýliť so striedaním rodičovskej starostlivosti. V tom je diametrálny rozdiel. V striedaní aktivít môže byť systematickosť, ale v striedaní domácností sa tento pojem stáva utópiou. Po rokoch praxe s výchovou takýchto detí odporúčam rodičom, aby si neriešili svoje problémy cez svojich potomkov. Ideálne by bolo, aby s rozvodom počkali. A ak to nejde, nech zo začiatku zostane takéto dieťa radšej v trvalej starostlivosti jedného z rodičov a s druhým rodičom sa dieťa stretáva čo najčastejšie a pravidelne.“

Starostlivosť alkoholici nezvládajú

Základná sociálna potreba – bezpečie – by bola, samozrejme, najviac uspokojená v harmonicky fungujúcej rodine. Lenže niekedy je dôležité zvoliť variant menšieho zla. „Môj manžel sa opíjal, bil mňa aj deti, bola som v strehu celé noci. Domov prichádzal aj o druhej, vytiahol ma z postele, vykrikoval, urážal ma, ponižoval. Deti sa na ten krik zobudili, zo začiatku ma bránili, ale potom, keď udrel aj ich, báli sa ho. Keď nás rozviedli, vydýchla som si. Nezmenil sa. Alkoholik ostane alkoholikom. Aspoň v jeho prípade je to tak,“ zdôverila sa nám 42-ročná Katarína. Keď sme sa jej spýtali, ako by privítala striedavú starostlivosť, len sa ironicky pousmiala: „To by sa musel stať zázrak, aby sa môj muž zmenil a pripravil pre naše deti dobré podmienky na život. Ale jedno viem s istotou – ani teraz nie je šťastný. Chvíľami sa aj zdá, že bojuje sám so sebou, ale potom to všetko zasa pobabre. Najskôr deťom nasľubuje hory–doly, potom nič z toho nesplní. Okrem toho býva v malom jednoizbovom prenajatom byte, ani by nemali kde spať. Všetko, čo zdedil po rodičoch, prepil.“

Hovorí sa, že na rozvod musia byť dvaja. Ale väčšiu mieru viny máva zvyčajne jeden z partnerov. Uvedieme príklad, keď v mladom manželstve zlyhala žena. „Moja manželka sa o deti nestarala, často nebola po večeroch doma. Stalo sa, že zaviedla ráno našu dcérku do školy a dva dni sa neukázala. Pochádzala z rozvrátenej rodiny, obaja jej rodičia boli ťažkí alkoholici, pravdepodobne po nich zdedila závislosť. Po rozvode súd zveril deti do mojej starostlivosti,“ konštatoval muž v stredných rokoch. V tomto prípade by asi ani jeho exmanželka nenaplnila literu zákona o striedavej starostlivosti. Zákon totiž hovorí o vhodných podmienkach a prospechu pre dieťa.