Vesmírna turistika je hudbou blízkej budúcnosti

► Ako vnímate fakt, že človek vstúpil do vesmíru pred takmer päťdesiatimi rokmi? Bol to výrazný pokrok pre ľudstvo?
– Túžba človeka lietať do vesmíru je taká stará ako ľudstvo samo. Už Jules Verne napísal veľa knižiek o lietaní, hoci v tej dobe neexistovala žiadna letecká doprava. Jeho knižka Cesta na Mesiac bola kultovou a inšpirovala veľa ľudí. Let do vesmíru bol teda logickým vyvrcholením a túžbou človeka dostať sa nad našu planétu a obletieť ju. Je to výdobytok ako techniky, tak aj fyziky v tom, že hlavne výpočty a zistenia, ktoré tomu predchádzali, umožnili let ľudskej bytosti do vesmíru.
► Kam sa za toto obdobie posunula kozmonautika ako veda?
– Na začiatku boli do vesmíru vystreľované rakety bez ľudskej posádky, neskôr s rôznymi zvieratami, potom s jedným človekom. Za úspech bola považovaná posádka troch kozmonautov. V súčasnosti je situácia taká, že na vesmírnej stanici ISS obiehajúcej okolo Zeme žije a pracuje viacero ľudí dlhodobo. Tí robia pozorovania Zeme alebo ďalekého vesmíru, rôzne technologické, biologické a iné experimenty. Posunuli sa hlavne hranice pozorovania, pretože zemská atmosféra je veľkou brzdou astronómie, keďže prepúšťa iba určité druhy žiarenia.
► Ako pozdvihol let do kozmu úroveň vedy?
– Kozmické lety sa stali jednou z možností, ako získavať informácie o našej planéte z iného miesta ako z povrchu Zeme. Umožnili skúmať reakcie organizmu v bez-váhovom stave. Na orbitálnych staniciach sa skúma rast rastlín, rozmnožovanie živočíchov, vývin mikroorganizmov a podobne. Vesmír nám ponúka nové, ešte neprebádané podmienky, ktoré vedu zaujímajú.
► Ako sa človek dokáže pohybovať v bezváhovom priestore?
– Musia sa odrážať od stien a predmetov. Jednoducho povedané, ale nie celkom presne -„plávajú". Pohyb v bezváhovom priestore je vlastne pád. Rozdiel je v tom, že kozmická sonda padá v rovnakej rýchlosti ako človek, navyše s rovnakým zakrivením ako Zem. Teda kozmická loď sa vráti do bodu, z ktorého vyšla. To sa nazýva bezváhový stav.
► Čo si myslíte o budovaní centier na iných telesách ako na Zemi a o vesmírnej turistike?
– Vesmírna turistika je hudbou blízkej budúcnosti. Podľa mňa bude o desať až dvadsať rokov možné lietať do vesmíru normálne. Už teraz existujú agentúry, ktoré kozmické výlety ponúkajú bohatým ľuďom. Takýchto turistov bolo vo vesmíre už niekoľko. Čo sa týka budovania centier, má to svoje výhody, pretože napríklad štartovanie z Mesiaca je predsa len jednoduchšie a energeticky menej náročné ako zo Zeme. Ak by sa tam vybudovala štartovacia rampa, veda, ale i ľudstvo by sa posunuli vpred.
► Kam najďalej sa dostali sondy vypustené zo Zeme?
– Kozmická sonda Voyager 1, vyslaná človekom, sa nachádza takmer na hranici slnečnej sústavy, kde sa vplyv Slnka „mieša" s vplyvom okolitých hviezd.
► Myslíte si, že je možný život vo vesmíre?
– Pevne verím, že vo vesmíre jestvuje život. Je fakt, že boli objavené organické molekuly v medzihviezdnych mračnách. Zložité aminokyseliny boli nájdené v meteoritoch dopadnutých na Zem. Organická hmota vo vesmíre je. Či sa však na niektorých miestach dokázala pretaviť do života, aký máme na Zemi, neviem povedať.
► Hrozí ľudstvu nejaké nebezpečenstvo zo strany vesmíru?
– Samozrejme, tá najväčšia ľudstvo postihne o päť miliárd rokov, keď Slnko postupne zničí Merkúr, Venušu, nakoniec aj Zem. Naša planéta buď vo vysokej slnečnej teplote vyprahne, alebo ju Slnko pohltí – dá sa povedať, že sa vyparí. Ďalej môžeme byť ohrození, ak vybuchne blízka hviezda, čiže supernova, a prísun škodlivého žiarenia bude taký obrovský, že vyhubí život na celej planéte. Najpravdepodobnejším typom katastrof sú aste-roidy, ktoré nám hrozia denne. Zabrániť im zatiaľ nevieme.
► Čím sa v súčasnosti astronómia zaoberá?
– Hľadaním extrasolárnych planét mimo slnečnej sústavy, ďalej spoznávaním tmavej hmoty vo vesmíre a snaha vysvetliť tmavú energiu. Ukazuje sa, že viditeľná hmota, ktorú vnímame zmyslami a pozorujeme ďalekohľadmi, je len minimum toho, čo sa vo vesmíre nachádza.
► Aký pôžitok má ľudstvo z vedomostí nadobudnutých vo vesmíre?
– Už len poznanie je dôležité. Každý človek chce vedieť, kde žije, prečo tu žije a ako to tam hore vyzerá. Astronómia odpovedá na tieto otázky. Z praktického hľadiska sa využívajú družice na prenos satelitného signálu. Každá parabola namierená na satelit je kúskom astronómie u nás doma. Aby mohla astronómia a kozmonautika fungovať a rozvíjať sa, potrebuje nové technológie. Tie sa neskôr využívajú v civilnom živote. Príkladom môžu byť rôzne materiály, tepluvzdorné, odľahčené, také, čo vydržia extrémne podmienky, ktoré sa neskôr dostali do civilného života. Napríklad každý z nás má doma rukavice na uchopenie horúcich nádob pri varení.
► Je astronómia ako vedná činnosť na Slovensku podporovaná?
– Na Slovensku sa astronómii venujú profesionáli z Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied i z vysokých škôl. O finančnej stránke nie som kompetentný hovoriť. Existuje aj organizácia, ktorá združuje tých, ktorí považujú astronómiu za koníček. Volá sa Slovenský dvor astronómov – amatérov. Pôsobia v nej aj profesionálni astronómovia.