Pod jazom – fantastické miesto, ktoré už neexistuje

Ulovíte tam všeličo. Pleskáče, kapry, liene, šťuky, sumca, ale aj pekné zubáče. Chodili sem dokonca „trestné výpravy" z Čiech vyzbrojené udiarňami. Tlak na toto fantastické miesto stúpal z roka na rok a v poslednom období sa stávalo, že rybár sa vo vode takmer nemal kam postaviť. Vyvrcholilo to po vypustení jazera, keď domáci, ale aj cudzí „rybári" chodili podseká-vať zhromaždené ryby. Rybárska stráž vtedy túto mimoriadnu situáciu vôbec nezvládla.
Následky vypustenia jazera
Teraz už môžem o mieste „pod jazom" prezradiť všetko. Voda tam totiž už je, aj nie je. K priehradnému telesu sa dá dostať z oboch strán, ale smerom od Piešťan by ste si celý „sersan" museli peši preniesť cez hrádzu. Pre cyklistov a motorkárov je to od Piešťan bližšie, ale vjazd do objektu býva v poslednom období otvorený len v lete, respektíve počas cyklistickej a korčuliarskej sezóny. Prístup od obce Ratnovce je pre šoférov lepší, pod valom vedie popri jazere štrková cesta. Zaparkovať sa dá asi 50 metrov od hrádze a svoje auto môžete vidieť takmer z každého miesta pod ňou.
Po vypustení jazera pred dva a pol rokom sa pod priehradou vytvoril niekoľko metrov vysoký a niekoľko sto metrov dlhý pás naplaveného štrku. Tam, kde bola niekoľkometrová jama, je teraz kamenný ostrov. Škoda, bývalo to skutočne fantastické miesto. Profesorská voda. Chodili tam výborní a najmä odvážni „vláčkari". Brodiť sa v noci, potme, po pás vo vode a nad sebou mať obrovské betónové segmenty priehrady a niekoľko miliónov kubíkov vody vyvoláva rôzne pocity.
Hádam každému príde na um myšlienka, čo by bolo, keby to rachlo… myslím si, že by ma našli najskôr až v Gabčíkove. Nie každému sa podarí tento strach prekonať. Chodili tam so mnou kamaráti, ktorí sa ma celú dobu držali za rameno. Dosť mi to prekážalo pri love, ale vydržal som. Nechcel som ich zbytočne stresovať. Teraz potrvá pravdepodobne zopár desiatok rokov, kým sa nánosy odplavia a miesto nadobudne aspoň čiastočne pôvodný charakter. No možno sa mýlim a mimoriadne veľká voda zmetie všetko.
Prúdy sa stále menia
Prietok vody tam nie je stály a rovnaký. Vždy tečie voda úzkym rybovodom, ktorý je na pravej strane dolu prúdom. Často býva plný konárov, a tak pochybujem o jeho funkčnosti. Na ľavej strane je prítok regulovaného potoku Dubová. V porovnaní s rybovodom je trošku silnejší. Na jeseň sa z neho vyplavujú vodné rastliny, ktoré v ňom rástli celé leto. Tretím prítokom, majúcim vplyv na prúdenie vody, je prepad malej vodnej elektrárne medzi kanálom a starým korytom Váhu.
Elektráreň využíva výškový rozdiel medzi dvoma hladinami, a keďže ide o krátku vzdialenosť, spenená voda tadiaľ doslova letía hučí. Elektráreň nebýva pustená vždy. Tieto tri prítoky vytvárajú pod priehradou zložitú sieť prúdov a prúdikov, ktorá sa neustále mení. Ak je priehrada plná, vodári púšťajú vodu vrchom, cez klapky. Aj vtedy sa dá ešte brodiť, ale len ak sú pustené maximálne dve. V tomto prípade sa menia všetky obvyklé prúdy a voda tečie úplne inak. Skrátka, pod jazom prúdi voda z dvoch až štyroch smerov a niekedy prekvapí aj tých, čo tam chodia celú večnosť.
Prekážky rybárom pomáhajú
Je logické, že pod jazom je veľmi dôležité, kam sa rybár postaví. Pod priehradou je vybetónovaný asi 15 metrov široký pás súbežný s hrádzou. Dá sa po ňom pohodlne kráčať, ale treba byť opatrný. Smerom k priehrade pás končí kolmou hranou. Rybár urobí doslova krok do prázdna a kúpe sa. Pás je rozbitý asi na dvoch miestach z pravej strany. Zakopnutie alebo malá jamka môžu spôsobiť nechcené nabratie vody do broďákov. V decembri to nie je nič príjemné.
Vpredu smerom od priehrady je betón lemovaný veľkými skalami, z ktorých sem-tam kúsok vyčnieva nad hladinu. Pri pohľade zhora vidno pás čeriacej sa vody.
V strede pás kameňov chýba, respektíve je hlbšie pod hladinou. Je tam jama, v ktorej sa lovia zubáče a sumce. Je tiež zimoviskom rýb. Na ľavej strane jamy je šikmo položený úzky kamenný hrebeň. Hrebeň sa vzďaľuje od hrádze smerom k stredu toku. Aj tu sa nájdu zubáče. Takmer v strede oproti tretiemu segmentu je malý hrboľ, na ktorý sa môže postaviť jeden človek. Oproti tomuto hrboľu, trošku doprava dolu prúdom je v jame väčšia skala. V jej okolí rybári pochytali tie najväčšie kusy.
Z plota bol iný lov
Približne 50 metrov od konca betónového pásu, respektíve pásu veľkých skál smerom od hrádze, je na ľavej strane plot. Tento plot pozostáva z asi jeden meter širokého valu, stredom ktorého vedie asi 30 až 40-centimetrový plot z hrubého vlnitého plechu. Prístup naň z brehu je zložitý, pretože pri brehu je dosť rozbitý.
Tento plot zasahuje takmer do jednej tretiny toku a na jednom mieste je prerušený. Toto poškodenie sa dalo obísť, ale nie vždy. Bolo to riskantné brodenie. Niekedy len milimetre chýbali k nabratiu vody. Vysokí rybári majú v tomto výhodu. Na plot sa odvážil len málokto, tí ľudia by sa dali zrátať na prstoch jednej ruky. Lov odtiaľto však bol úplne iný ako z betónového pásu.
Na druhej strane od malej vodnej elektrárne je niečo podobné. Tento val je vytvorený z panelov. Dá sa po ňom chodiť najmä pri čistej vode. Tiež je tam nebezpečné miesto, pretože panely sú zlomené a treba spraviť dlhý krok správnym smerom, aby ste tú jamku preskočili. Miesto je tiež nebezpečné, pretože za panelmi smerom k hrádzi je kolmá jama. Stačí krok a plávate. V broďákoch to môže byť vážny problém.
Oba tieto valy sú tiež viditeľné zhora. Javia sa ako ďalšie pásy čeriacej sa vody. Aj medzi nimi je jama, ktorá postupne končí asi o 50-60 metrov nižšie. Celý tok Váhu sa dá prebrodiť približne 200 metrov od telesa hrádze. Všetkých rybárov musím upozorniť, že loviť je povolené až 100 metrov od telesa hrázde. Značky sú nastriekané po oboch stranách koryta.
V zime len pre otužilcov
Pod jazom sa vyskytujú všetky druhy rýb kaprových vôd. Z dravcov je početne zastúpený boleň, jalec a zubáč. Vždy sa tu dajú uloviť aj šťuky a sumce. V zime sem otužilci chodia na miene. Prekvapivo tu chytili aj hlavátku a výnimočne sa našiel aj pekný potočák. Na jar a v lete sem chodievam muškáriť. Striedam lov boleňov na strímer s lovom jalcov a bielych rýb namokro. Pri love boleňov zavadím aj o ostrieža a zubáča. Lov zubáčov na strímer je možný, ale veľmi komplikovaný, kvôli rôznym protichodným prúdom.
Lov na prívlač je vhodnejší. V zime – najlepšom období na lov zubáčov – vzniká veľa technických problémov. Najčastejším je zamŕzanie očiek a navijaku. Kto to skúsil, vie, aké je komplikované rozmrazovať očká, ak ste po pás vo vode. Ďalšou komplikáciou je do kostí prenikajúci chlad. V mrazoch sa dá vo vode vydržať hodinu, maximálne hodinu a pol. Niekedy som nedokázal ani stlačiť diaľkový ovládač auta. Rozmrazovanie v horúcej vani trvalo rovnako dlho ako rybačka. 
Lov na posede
Vyzerá to zvláštne a kto nevidel, neuverí. Rybári sú veľkí výmyselníci. Neviem, čí to bol nápad, ale už v osemdesiatych rokoch minulého storočia som videl rybárov, ktorí si zmajstrovali niečo podobné rozhodcovskej stoličke na tenise alebo volejbale. Tento rybársky posed si umiestnili buď do stredu nad jamu na vybetónovaný pás, alebo najčastejšie na koniec plotu z ľavej strany.
Sumce, šťuky aj bolene sa chytali na lyžice
Prívlač pod jazom sa vyvíjala rovnako ako každá iná prívlač na Slovensku. Na lyžice veľké ako obuváky sa dali pochytať sumce, šťuky a bolene. Sem-tam sa podarilo niečo „na rotačku" a „voblerov" bolo v škatuľkách ako šafranu. Rozdiel bol snáď len v tom, že cez letné slnečné dni ste mohli vidieť rybárov v plavkách, brodiacich sa okolo pilierov telesa hrádze. Silnejší sersan a pevnejšie vlasce premohli nejedného fúzatého krásavca. Každé leto sa šírili po Piešťanoch chýry o 30-kilových sumcoch. V tom období sa rybári veľmi nechválili svojimi úlovkami, nefotili ich a takmer každý skončil rozporcovaný v mrazničke. Začiatkom 90. rokov, keď sa objavili prvé rapaly, tak ich domáci pionieri skúšali priamo tam. Zubáčom rapaly chutia a zvesti o pekných kúskoch sa začali množiť. V tom období brodenie pod jazom poznalo málo ľudí. Neoprénové broďáky sa tiež ešte len začínali dovážať.