Slovenské osobnosti medicíny vo svete: 20. storočie (15)

Martin STANGEL

* 1964 Trnava – prof. – lekár
Štúdium medicíny absolvoval v Göttingene (Nemecko) a v Melbourne (Austrália), kde získal titul bakalára lekárskych vied (Bachelor of Medical Sciences). Štúdium ukončil v San Diegu v Kalifornii. Po promócii bol asistentom a vedeckým spolupracovníkom na univerzitných neurologických klinikách vo Würzburgu a v Berlíne.
Neskôr absolvoval študijné pobyty v Cambridge, kde sa habilitoval v odbore neurológia. Od roku bol 2002 vedúcim vedeckej pracovnej skupiny na neurologickej klinike MHH v Hannoveri (Medizinische Hochschule Hannover). Od roku 2005 je zástupcom prednostu neurologickej kliniky MHH.
Jeho popredným záujmom sú problémy neuroimunologických ochorení, hlavne problémy sklerosis multiplex (roztrúsenej mozgomiešnej sklerózy). Jeho vedecké publikácie a prednášky sa zaoberajú hlavne s problémami remyelinizácie v centrálnom nervovom systéme a s klinicky liečebnými štúdiami u neuroimunologických ochorení. Je členom lekárskej vedeckej rady „Nemeckej spoločnosti pre sklerosis multiplex“.

Walter STANGEL

* 1931 Brno – prof. – lekár
Štúdium medicíny absolvoval v Bratislave a v Brne, kde promoval v roku 1956. Dlhé roky pracoval v nemocnici v Trnave, kde získal atestáciu pre vnútorné lekárstvo a pre hematológiu a transfúznu medicínu. Od roku 1965 bol krajským ordinárom pre hematológiu na Klinike hematológie a transfúzie krvi v Bratislave pod vedením prednostu prof. MUDr. M. Hrubiška. V roku 1968 emigroval do Nemecka.
Je zakladateľom a dlhoročným vedúcim oddelenia imunohematológie a transfúznej medicíny na Vysokej škole lekárskej v Hannoveri. Tu sa aj habilitoval pre vnútorné lekárstvo a pre transfúzne lekárstvo. V rokoch 1978–1980 bol predsedom „Stálej konferencie vedúcich lekárov univerzitných zariadení pre transfúznu medicínu v Nemeckej spolkovej republike“. V rokoch 1985-1986 bol prezidentom „Nemeckej spoločnosti pre transfúznu medicínu a imunohematológiu“.
Je členom predsedníctva „Pracovnej skupiny štátnych a komunálnych služieb krvnej transfúzie“. V rokoch 1987-1993 zastával funkciu hovorcu „Pracovného združenia súdnych znalcov pre krvné skupiny“. V rokoch 1988-1998 bol usporiadateľom každoročných „Hannoverských hovorov o transfúznej medicíne“. Je spoluautorom učebnice o Transfúznej medicíne (doteraz 2 vydania).
Má za sebou početné vedecké publikácie a prednášky o problémoch hematológie, imunohematológie, konzervácie a skladovaní krvi, získavaní krvných buniek pomocou separátoru, liečebnej aplikácie bunkového separátoru, masívnej a výmennej transfúzie, forenzného používania krvných skupín, populačnej genetiky, prenosu infekcií krvnými produktmi o molekulárnych biologických metódach pri typizácii tkanív, o kvalitnej kontrole a o psychoneuroimunológii.
Je spoluzakladateľom a spoluvydavateľom spolu s V. Kretschmerom publikačného radu „Infusionstherapie und Transfusionsmedizin“ (1986). Je aj spoluvydavateľ časopisu „Infusionstherapie und Transfusionsmedizin“ (S. Karger). Je členom a čestným členom národných a medzinárodných odborných lekárskych spoločností.
Je zakladateľ, organizátor a spoluhráč „Symfonického orchestra MHH“ od roku 1978.