Vedci debatovali aj o nových zdrojoch potravín

Zúčastnila sa jej viac ako stovka pestovateľov, šľachtiteľov, výskumníkov i politikov z Európy, Afriky i Ameriky. O biotechnológiách a geneticky modifikovaných plodinách u nás i vo svete sme sa porozprávali s riaditeľom piešťanského Výskumného ústavu rastlinnej výroby, doc. Jánom Kraicom (na snímke).
Zdá sa, že Európa sa bráni „genetickej modifikácii" (GM) zubami-nechtami. Je naozaj naša staručká Európa iná ako zvyšok sveta alebo to iba predstiera?

– Európa, zvlášť EÚ, je v tejto veci „rozdvojenou osobnosťou". Na jednej strane sa bráni pestovaniu geneticky modifikovaných plodín, na druhej strane je jej najväčším dovozcom z amerického kontinentu. Európa je iná aj v tom, že už zmeškala vlak rastlinných biotechnológií, pretože svojím postojom zabrzdila vývoj nových typov rastlín. USA získali v tejto oblasti takmer absolútny monopol.

Akú sú hlavné prekážky rozvoja pestovania a využívania geneticky modifikovaných plodín v Európskej únii a u nás?

– Keďže slovenská legislatíva je viazaná na legislatívu únie, najväčšou prekážkou pestovaniu geneticky modifikovaných plodín na Slovensku je neochota EÚ schváliť ďalšie GM kukurice, prípadne ďalšie plodiny, najmä cukrovú repu a zemiak. Ďalšou prekážkou je súčasná nadprodukcia, ktorá sa ťažko uplatňuje na trhoch, ktorá ale vôbec nesúvisí s rozširovaním GM plodín u nás.

Váš ústav je známy aj tým, že za špeciálnych opatrení pestuje a skúma aj geneticky modifikovanú plodinu, takzvanú Bt-kukuricu. Aké sú vaše praktické skúsenosti, porovnajte ich, prosím, s inými krajinami.

– Bt-kukurica sa pestuje u nás od roku 2006. Pritom ide o „starší" typ GM kukurice. Táto kukurica je odolná voči škodcovi, ktorého nazývame vijačka kukuričná. V roku, keď je výskyt vijačky kukuričnej aspoň 20 %-ný, čo je na Slovensku celkom bežné, sa vlastnosti geneticky modifikovanej kukurice ukážu naplno a farmárovi bez použitia chemických insekticídov zachránia porasty.
Ak j e výskyt vijačky menší, funguje ako „normálna" kukurica. Farmári, ktorí ju na Slovensku už štvrtý rok používajú, vyčíslujú jej profit až o 10-20 % vyšší ako u bežnej kukurice. K tomu treba ešte prirátať aj prospech pre životné prostredie, pri jej pestovaní sa totiž používa až o osemdesiat percent menej pesticídov, znamená to tiež menej vjazdov do porastu, z toho vyplýva šetrenie nafty, emisií CO2 a NO2

Berú do úvahy politici pri rozhodovaní o možnostiach pestovania a výskumu geneticky upravovaných plodín aj názory vedcov?

– Väčšinou neberú, zvlášť v štátoch ako Rakúsko, Maďarsko, Francúzsko, Nemecko, ale aj ďalších, ktoré majú z tejto veci politický nástroj. EÚ zriadila špeciálnu inštitúciu, ktorá má skratku EFSA -posudzuje bezpečnosť GM plodín a vydáva odborné stanoviská. Jej stanoviská bývajú priaznivé pre geneticky upravené produkty, ale niektoré štáty únie sa aj tak rozhodujú a hlasujú nezávisle od zdravého rozumu a týchto vedeckých poznatkov.

Predstavte, prosím, nové odrody takýchto plodín na vašich pokusných poliach v Borovciach.

– Na Výskumnom pracovisku VÚRV v Borovciach testujeme mnoho GM kukuríc. Majú v sebe zabudovanú rezistenciu proti vijačke kukuričnej, kukuričiarovi koreňovému a toleranciu proti herbicídom. Inak povedané, dokážu sa samy brániť proti obom škodcom a farmárovi zjednodušiť, zefektívniť a zlacniť ochranu porastov proti burinám. Máme kukurice, ktoré obsahujú v sebe po jednom z týchto génov, po dva alebo kombináciu všetkých troch génov. Niektoré majú v sebe až kombináciu päť génov, pričom gény rezistencie proti škodcom môžu mať zdvojené.

O skúsenostiach s biotechnológiami rozprával na konferencii farmár, bývalý poslanec Juhoafrickej republiky, pričom uviedol prínosy pre africké poľnohospodárstvo a spoločnosť. Ktoré zaradil medzi hlavné?

– Africké poľnohospodárstvo využíva GM plodiny bežné i u nás, teda kukuricu a sóju, ale aj typické a významné pre Afriku – bavlník rezistentný proti škodcom a tolerantný proti herbicídom. Okrem toho plánujú využitie GM sladkého zemiaku, banánu, prosa, zemiaku, cukrovej trstiny, pšenice, melónu, uhorky, rajčiakov a ďalších plodín.

Ktoré vystúpenie na konferencii považujete za jej najväčší prínos, prípadne aké významné osobnosti sa prednášok v Piešťanoch zúčastnili?

– Konferencie sa zúčastnil minister pôdohospodárstva SR Vladimír Chovan, chargé ď Affaires veľvyslanectva USA na Slovensku Keith A. Eddins, hlavný radca pre biotechnológie ministerstva zahraničných vecí USA Jack Bobo, predseda SPPK Milan Semančík, exposlanec parlamentu Juhoafrickej republiky a súčasný farmár Andries Botha, radca pre poľnohospodárstvo z veľvyslanectva USA v Poľsku Eric Wenberg.
Hlavným prínosom pre nás bolo prezentovanie centra a nášho ústavu ako prvého a jediného pracoviska na Slovensku, ktoré pracuje v tejto oblasti už od roku 2006. Tiež prezentovanie týchto technológií farmárov z okolia a celého Slovenska a prípravu plánov pre budúci a ďalšie roky.