Blog Jaroslava Poturnaja: Vlak by mal ísť tak rýchlo…
…aby motýle mohli voľne lietať cez oknu dnu a zase von. To tvrdí v jednom filme Bolek Polívka a ja s ním súhlasím. Dnešná doba je veľmi hektická.
Každý sa za niečím náhli a všetko chce stihnúť . Pri "Dušičkách" som si spomenul na kamarátku Katku Dugátovú, ktorá tu už bohužiaľ nie je medzi nami.
Zákerná choroba jej pomerne mladej veľmi rýchlo zobrala život. Bola to kamarátka, ktorá mi pomohla pri vydani mojej knižky básní TULÁK. Katka básne upravila po gramatickej stránke a jej syn mi ich napísal na počítači na disketu. Ja som knižku neskôr vydal na vlastné náklady s prispením mesta Vrbové 200 ks.
Zažili sme spolu s Katkou aj pár pekných chvíľ. Raz pri jednom stretnutí mi dala malý papierik a ručne tam bolo napísané niečo, čo ma tak oslovilo, že to mám dodnes nalepené v skrini v spálni.
Myslím, že tie slová si zaslúžia zverejnenie. Tu sú:
Nečakaj :
– až budeš osamelý, aby si poznal hodnotu priateľstva
– na úsmev, aby si bol milý
– až padneš, aby si prijal radu
– až budeš bohatý, je možné rozdeliť sa o málo
– že Ťa niekto bude milovať, miluj sám – lebo nevieš , ako dlho to ešte potrvá.
Díky Katka.
P. S.: Rýchlosť je dobrá len pre hrobára, lebo mu prináša robotu.
