Blog Petra Remiša: S novinami na večné časy
S príchodom internetu sa mi zmenil svet. Hneď som si prestal kupovať noviny. Načo sú mi, keď sa všetko dozviem kliknutím myši? Odľahčil som svetovú produkciu celulózy o jeden denník a nahováram si ako šetrím životné prostredie. Naivka.
Za aktuálnosťou webu síce papierové noviny nestíhajú, ale stále si zachovali množstvo výhod, na ktoré by sme nemali zabúdať: Dá sa s nimi napríklad dobre podkúriť v peterkách, v zime si nimi môžeme vystlať vlhké gumáky, alebo zabaliť do nich mastný chleba s cibuľou.
V prípade núdze sa dajú použiť ako toaletný papier. Môj otec objavil kedysi ďalšie využitie. Podkladal noviny pod linoeum miesto izolácie. Nechtiac som sa tak stal dedičom malého Ústavu pamäti národa.
Keď sa nudím, stačí siahnuť do „ústavu“ a prečítať si, ako si odborári hromadne vymieňajú stranícke preukazy, ako súdruh Vasil Biľak víta delegáciu pionierov z Hanoja a akú stanicu plánujú sovietski vedci postaviť na Marse. Človeku sa hneď lepšie dýcha.
Ďalší dôkaz toho, že noviny nielenže nestarnú, ale naopak: čím sú staršie, tým sú lepšie. Navyše, klasická tlač je plne funkčná aj po výpadku prúdu a dá sa vziať všade. Do vane aj do drevenej kadibúdky uprostred džungle.
Teda pokiaľ si do tej kadibúdky nevezmete radšej iPod a nevyhulíte naplno poslednú Shakiru.
Staršie blogy Petra Remiša:
– Byť, či nebyť predsedom?
– Priznávam: Som pytlák
– Medveď v Piešťanoch
– Halloveen je mi ukradnutý
