Hasiči likvidovali fiktívny požiar

Lokalita Krupý vrch nad Moravanmi nad Váhom sa tak na jedno dopoludnie premenila na fiktívne ohnisko veľkého lesného požiaru starších, prevažne listnatých stromov. Riaditeľ Okresného oddelenia Hasičského a záchranného zboru v Piešťanoch Peter Galbo vraví, že v lese sa oheň obvykle veľmi rýchlo šíri.
„Keď zasiahne rozsiahlejšie územie, veliteľ zásahu ho nemôže zvládať sám. Vtedy využije riadiaci štáb ako pomocnú predĺženú ruku.“ Pri požiari lesa majú príslušníci sťažený pohyb, keď naťahujú hadice, bránia im stromy, kríky.
„Musíme sa zároveň chrániť pred ohňom, kontrolovať sa navzájom, aby sme nezostali dezorientovaní, či niekto nie je zranený, alebo sa nestratil. Preto je dôležité vyskúšať reakcie pri takejto záťaži a zmapovať si okolie,“ vysvetľuje P. Galbo.
Členovia štábu veliteľovi zásahu pripravili aj nečakané prekvapenia. Mal si poradiť aj s pokazenou technikou či so zranením jedného zo svojich mužov. „Zareagoval dobre, pripravil viac strojov, ako bolo naozaj treba. Lebo keď technika skončí, nepôjde voda a nemáme čím hasiť, “ dodáva šéf hasičov.
V lese je problémom voda a komunikácia Podľa riaditeľa je prvoradé dostať do lesa čo najviac vody: „Na Krupý vrch sme ju dovážali zo Striebornice a z jazierka pod Výtokmi.“
Okrem ťažkej techniky ako Tatra 815 či 145, ktoré sa v lese všade nedostanú, využili aj plávajúce čerpadlá a vozili ju prenosnými motorovými striekačkami dobrovoľných hasičských zborov. Ako ďalší problém vidí riaditeľ komunikáciu. „Všetci, ktorí pri zásahu pomáhajú, štáb i operačné stredisko, by mali byť stále v kontakte pomocou rádiových staníc a v lese sa občas stráca signál,“ tvrdí P. Galbo.
Veliteľ zásahu si potom vyhliadne nejaké vyvýšené miesto, z ktorého má prehľad o situácii, použije mobilný telefón alebo vyšle kolegu s odkazom ako spojku. Cvičenie sa skončilo po troch hodinách, hoci požiar lesa často trvá oveľa dlhšie.