Darcom v Krakovanoch varili guláš, spievali koledy

Okrem spomínaných obcí prišli do Krakovian aj občania z Veselého, Ostrova, Banky, Považian, Vaďoviec, Čachtíc, Očkova, Prašníka, Dolného Lopašova a zo Zavaru. Aby nabrali inšpiráciu a skrátili darcom čakanie v poradovníku a tiež, aby na vlastné oči videli, ako darovanie krvi prebieha a čo tomuto aktu predchádza, prišli do kultúrneho domu v sprievode svojich učiteliek aj tretiaci a štvrtáci z miestnej základnej školy. Gazdinky varili guláš, ponúkali vianočné koláčiky a to všetko spolu s nápojmi podávali ľuďom, ktorí už vianočnú kvapku odovzdali. Školáci im k tomu zaspievali koledy.

„Do Krakovian chodím aj preto, že tu vládne rodinná atmosféra. Dnes darujem krv po šiesty raz,“ povedal Slavomír Keller z Vrbového, ktorý je zamestnaný v Jaslovských Bohuniciach ako vedúci zmeny v elektrárni V1. Vé jednotku síce vyraďujú, ale jej pracovník v ten deň vyradený z darcovstva krvi nebol. Iste aj vďaka zdravému životnému štýlu či špagetám s maslom, ktoré si dal večer pred akciou, lebo darcovia majú konzumovať ľahšie jedlá. „Oslovili ma, tak som prišiel. Bežne chodievam na odbery, ktoré organizujú vo Vrbovom, v Drahovciach a tu v Krakovanoch. Zúčastnil som sa i vianočných trhov v Krakovanoch, a ak by ma niekto oslovil, určite by som sa zapojil aj do iných aktivít, ktoré SČK organizuje. Takto moje členstvo spočíva prevažne v účasti na schôdzi, kde zaplatím členské, a v darovaní krvi. Ale keď nad tým uvažujem, dobrovoľníkom, ktorý robí s ľuďmi v teréne, by som asi nemohol byť. Na to treba viac času. My, čo robíme na zmeny, to robiť nemôžeme,“ dodal S. Keller.

Pri stolíku sedel a na odber čakal ďalší Vrbovčan, Roman Ganev. Krv prišiel darovať tretíkrát. „Mám krvnú skupinu A pozitív, rovnakú má aj brat a manželka, takže ak by potrebovali, vedel by som im poskytnúť tú moju,“ skonštatoval mladý muž. Vraj s odoberaním nemal nikdy problém. „Už ako dieťa som sa pokojne mohol pozerať na to, ako mi sestrička u lekára berie krv do skúmavky, zvládam to aj teraz v pohode,“ dodal R. Ganev. Takisto pohodovo to zvláda i súkromná firma z Vrbového, v ktorej tento darca pracuje, na akciu ho pustili bez problémov.

„Ja som sa sem došmýkal z Vaďoviec. Ráno, keď som šoféroval, bolo na ceste trošku klzko, takže som si dával pozor,“ povedal nám pozitívne naladený vysokánsky muž Jozef Masár. „Krv som daroval už 34-krát, som teda strieborným darcom a mám skupinu B pozitív.“ Jeho krvnú skupinu raz potrebovali pri akútnej záchrane človeka, takže si ho zavolali na transfúzku. „Vtedy som prišiel a odovzdal ani neviem komu, na tom predsa nezáleží. Dôležité je, že som zachránil človeka,“ skonštatoval J. Masár, ktorý vďaka svojej výške, respektíve dĺžke ruky, rozosmial personál i ľudí v odberovej miestnosti. Konštruktéri kresiel zostrojili operadlo na ruku, ktoré bolo asi o dvadsať centimetrov kratšie, aké by darca z Vaďoviec potreboval. Od zápästia jeho dlaň vytŕčala do prázdna, takže nízke zárubne nie sú zrejme jediným problémom, s ktorými sa takto vysokí ľudia musia popasovať.

Adriana Žáková, degustérka a predajkyňa vraj najlepšieho vína v Piešťanoch, sa na biele čalúnené kreslo v pohode zmestila. Nalíčená, s modrými tieňmi, si vianočnú kvapku užívala, ako sa patrí. „Dala som si sama sebe darček, ktorý sa nedá zaplatiť peniazmi. Som šťastná, že môžem po troch rokoch opäť darovať krv, a tak si to tu naozaj užívam,“ skonštatovala A. Žáková.

S malým srdcom, ale veľkým odhodlaním sa po prvýkrát rozhodla darovať krv Emília Balciráková, speváčka z folklórnej skupiny Krakovčanka: „Už minulý rok som s touto myšlienkou koketovala, ale odvahu som nabrala až teraz. Zvládla som to a rada by som odkázala všetkým ženám, že začať sa dá v hocijakom veku. Ja už mám po päťdesiatke a som šťastná, že ma Elenka Krestová, moja kolegyňa z Krakovčanky a zároveň predsedníčka SČK v našej obci, nahovorila. Som jej zato vďačná.“

Višničkou na torte Vianočnej kvapky krvi bol 98-násobný darca Milan Zachar z Piešťan. Štyridsaťosemročný esbeeskár z firmy Vacuumschmelze by chcel žiť tak dobre a zdravo, aby mohol darovať krv aj 120-krát. „Prvý raz to bolo po učňovke, na Partizánskej ulici v Piešťanoch. Potom som daroval krv počas vojenčiny,“ skonštatoval na pohľad silný a zdravý chlap ako repa. Rozhovoril sa i o vzácnych okamihoch, keď jeho krv v Bratislave, kde istý čas pôsobil, potrebovali pre záchranu dievčaťa po autonehode.

Ako zhodnotila akciu šéfka SČK v Krakovanoch? „Som veľmi šťastná, že sem prišlo toľko ľudí, ktorí darovali to najvzácnejšie, čo človek môže zo seba odovzdať. Prajem im pokojné prežitie vianočných sviatkov a radosť v rodinách. My sme sa s mnohými už minulý týždeň stretli osobne na slávnostnej vianočnej schôdzi, kde sme pozvali našich kolegov z Drahoviec i Vrbového, a som rada, že prvýkrát prišli aj Piešťanci. Pretože sa blíži snem Červeného kríža, povedali sme si, aké máme problémy, aké radosti, na sneme chceme vzniesť námietky, čo by sme chceli vylepšiť. Rozprávali sme sa i o tom, že ústredie by malo dôslednejšie dbať na šírenie osvety najmä medzi školákmi a mladými ľuďmi, aby ich pritiahli k myšlienke darovať krv. To by malo rezonovať aj v ich materiáloch či periodikách, ktoré šíria. ‚Poďte medzi nás‘ by malo byť heslom súčasného ŠCK, lebo ten pomaly vymiera. V našej obci sa preto snažíme zaujímavou formou zapojiť do aktivít aj škôlkarov či školákov. I dnes tu boli, aby videli, zažili a nebáli sa darcovstva. Veď v Krakovanoch sme pri bilancovaní na záverečnej schôdzi zistili, že tento rok pribudli štyria bronzoví, rovnaký počet strieborných a dvaja zlatí darcovia krvi. Je to nádherné,“ skonštatovala Elena Krestová.

Predsedníčka je tiež držiteľkou Zlatého Janského plakety, podobne ako ďalšia Krakovčanka, Margita Straková, ktorá má ešte viac odberov ako E. Krestová. Keďže ale predsedníčka už dosiahla vek nad 60 rokov a bežne sa darováva len do tohto veku, s darovaním krvi skončila po viac ako štyridsiatich odberoch krvi. „Snažila som sa, aby som dosiahla aspoň zlatú medailu, lebo som v tom videla niečo pozitívne aj pre našu členskú základňu. V súčasnosti sú mnohé ženy také zaneprázdnené, že sa im nedá všetko zvládnuť – robota, domácnosť, niekedy majú svoje ženské dni… Roky ubiehajú a zrazu zistíte, že vám k zlatej medaile chýbajú dva-tri odbery.“ Ale tá nie je taká dôležitá. Je iba akýmsi vyvrcholením, ktoré žena túži zažiť v každej oblasti svojho bytia. Aj v darcovstve. Žena dáva život. A ak dáva aj krv, klobúk dole! Muži, tí to majú o voľačo ľahšie. A keď sú takí, ako tí, ktorých sme zažili a vyspovedali, dva klobúky dole!

Dočítate sa v dvojčísle Piešťanského týždňa, ktoré je v predaji od 20. decembra.