MUDr. Peter Ottinger: Lekár spravil to, čo mal

Muž prišiel domov, kde omdlel, a rodina k nemu zavolala rýchlu zdravotnícku pomoc. Záchranári ho už však nevzkriesili. Vo štvrtok 5. februára sme sa riaditeľom Petrom Ottingerom rozprávali o okolnostiach tohto smutného príbehu. Zaujímalo nás totiž, či službukonajúci lekár a personál nemocnice nepodcenil situáciu a spravil všetko, aby muž, ktorý mohol byť v poúrazovom šoku, neodišiel.
Čo sa v pondelok ráno vlastne stalo?

– Ráno o 6.20 vozidlo rýchlej zdravotníckej pomoci priviezlo na chirurgickú pohotovostnú ambulanciu pacienta s úrazom hlavy. V dokumentácii je zaznamenané podozrenie z miernej podnapitosti pacienta, ktorý javí aj určitý stupeň agresivity. Tak je zaznamenané pri prvotnom vyšetrení na ambulancii.
Personál ambulancie, na ktorej vykonával službu lekár chirurgického oddelenia MUDr. Karim Masalkhi, odoslal pacienta na vyšetrenie RTG lebky. To je štandardný postup vykonávaný vždy pri úraze hlavy. Ostatné vyšetrenia, ďalšie sledovanie pacienta, a najmä sledovanie vývoja poúrazových následkov, sú spravidla predmetom hospitalizácie.

Nemal lekár postupovať tak, že mal zabezpečiť sprievod pacienta na RTG vyšetrenie?

– Pacient mal cestou na RTG oddelenie aj cestou z RTG oddelenia zabezpečený sprievod sanitárom. Po RTG vyšetrení sanitár priviedol pacienta na ambulanciu a odovzdal RTG dokumentáciu. Službukonajúci lekár informoval pacienta o nutnosti hospitalizácie na chirurgickom oddelení za účelom pozorovania, vysvetlil možné riziká a nariadil službukonajúcej sestre pripraviť potrebnú dokumentáciu na odber krvi za účelom laboratórnych vyšetrení.
Kedy ste zaregistrovali, že pacient odišiel z nemocnice?
– Využil situáciu, keď bola sestra zaujatá prípravou na odber krvi. Oznámil, že potrebuje odísť na WC. Žiaľ, situáciu využil na útek z nemocnice.
Keď sme spolu hovorili v pondelok poobede, a aj včera, tak ste tvrdili, že pacient odišiel z nemocnice po absolvovaní RTG vyšetrenia a do ambulancie sa nevrátil, takisto ste si neboli istý, či mal na RTG vyšetrenie sprievod, alebo nie. Prečo došlo k zmene vašich odpovedí?
– Nie zmena, ale spresnenie odpovede na základe doplňujúcich informácií získaných od priamych svedkov ošetrenia – RTG laborantky, sanitára a sestry z chirurgickej ambulancie, ktorí neboli v období prvého rozhovoru v službe. Mal som vtedy kompletné informácie vyplývajúce z dostupnej zdravotnej dokumentácie.
Oslovil som preto pani RTG laborantku, ktorá realizovala pacientovi RTG vyšetrenie. Tá mi dala ďalšie údaje. Povedala, že sanitár s pacientom prišiel a aj s ním odišiel na ambulanciu. Sanitár 6. februára o ôsmej hodine potvrdil, že pacienta sprevádzal aj na RTG vyšetrenie aj z RTG vyšetrenia na ambulanciu a dokumentáciu odovzdal sestričke na ambulancii.
Tá zasa potvrdila, že službukonajúci lekár pri poučení pacienta o vážnosti situácie a o nutnosti liečby na lôžku, prikázal pripraviť „odberovky" na odber krvi na laboratórne vyšetrenia. Túto situáciu, pravdepodobne, pacient využil a oznámil, že potrebuje ísť na WC. Z WC sa na ambulanciu, žiaľ, nevrátil.
O 9.50 telefonoval na mestskú políciu lekár z nemocnice, že pacient z vyšetrenia ušiel, pričom majú podozrenie na krvácanie do mozgu. Hliadka asi o 20 minút našla muža v byte mŕtveho. Privolaný lekár konštatoval, že smrť nastala približne o ôsmej hodine…

– Službukonajúci lekár informoval o prípade na rannom hlásení primára chirurgického oddelenia, a až potom bola podaná telefonická informácia polícii. Pacient si nie vždy do dôsledku uvedomí riziká vyplývajúce z chybného konania, občas skratovo reaguje, v jednoduchšom prípade kontaktuje príbuzných, čím oddiali možnosť prijatia na oddelenie a uloženie na lôžko.
Niekedy aj opustí nemocnicu a po čase, keď si situáciu premyslí alebo uvedomí riziká, sa vráti a podrobí sa navrhovanej zdravotnej starostlivosti. Preto lekár volal policajtom až po rannom hlásení u primára oddelenia.
Vzhľadom k tejto situácii akékoľvek podozrenie z rizika pri úniku pacienta z vyšetrenia alebo z lôžkového oddelenia, či pôjde o ľahký, alebo rizikový prípad, bude okamžite hlásené policajným zložkám. Toto opatrenie bude pripomenuté všetkým lôžkovým aj ambulantným zložkám.

Meral niekto pacientovi prítomnosť alkoholu v krvi? Odkiaľ sa vzalo to podozrenie na alkohol? Bolo ho z pacienta cítiť?

– Podozrenie vyslovil na základe klinického vyšetrenia službukonajúci lekár, ako je to uvedené v lekárskom zázname. Presným dôkazom je Widmarkova skúška, ktorú vykoná oddelenie súdneho lekárstva z odobratej krvi pacienta. Presnú odpoveď dá na túto otázku pitevný protokol. Krv možno odobrať iba vtedy, ak s tým pacient súhlasí.

Aké sú príznaky u pacienta s krvácaním do mozgu? Na základe čoho získal lekár toto podozrenie?
– Anamnéza bola pozitívna z úrazu hlavy. V zázname je to uvedené. To je dostatočný dôvod pre potrebu sledovania a rozlíšenia medzi rizikom vážnejšieho poranenia a „iba" banálneho úrazu, ktorého domnelé príznaky pominú spolu s vytriezvením.
Tým vážnym úrazom, ako ste v otázke spomenuli, je krvácanie v rôznej úrovni mozgových obalov, ktoré si spravidla vynúti urgentné operačné riešenie. Rozlíšiť rizikovosť následkov úrazu v priebehu sledovania bol dôvod, pre ktorý chcel službukonajúci lekár pacienta hospitalizovať.
Otázne je, do akej miery bolo jeho správanie prejavom opitosti a do akej miery bol v šoku. Nedoplatil na to, že ho lekár nedokázal ustrážiť?
– Poúrazový priebeh môže byť rôzny. Bol iný bezprostredne po úraze, iný v čase prvotného vyšetrenia o 6.20 a iný mohol byť neskôr. Žiaľ, pacient, patriaci na lôžko za účelom pozorovania, sa nepodriadil rozhodnutiu lekára.
Na lôžku by bol sledovaný, nonstop by boli v pravidelných intervaloch zaznamenávané dôležité parametre ako pulz, tlak, sledovanie správania sa, sledovanie stavu vedomia, sledovali by sa reakcie na rôzne impulzy, a, samozrejme, v prípade ebrietas etylica jej ústup.
V momente prijímania pacienta nemá lekár šancu rozhodnúť, nakoľko sa na náleze podieľa eventuálna opitosť a nakoľko konkrétny úraz alebo úrazový šok. Prejavy stavu opitosti a prejavy stavu po úraze hlavy sa môžu sčasti prekrývať. Preto je pozorovanie pacienta na lôžku také dôležité. Každý z lekárov slúžiacich na chirurgickej pohotovostnej ambulancii určite bol v podobnej situácii, keď musel pacienta presvedčiť o potrebe hospitalizácie za účelom pozorovania.
Musí zdôrazniť riziká, nič neprekáža lekárovi možné riziká „zveličiť, zvýrazniť", lekár však nemá právo pacienta proti jeho vôli zadržať alebo prinútiť k liečbe na lôžkovom oddelení. Lekár nemôže obmedziť pacientovu slobodu.
Podľa čoho sa chirurg rozhoduje, či pacienta hospitalizuje aj proti jeho vôli?
– Opakovane zdôrazňujem, pacienta možno hospitalizovať proti jeho vôli len vo zvlášť výnimočných, v prevažnej miere psychiatrických prípadoch.
Kedy sa volí postup, že pacient je uložený na lôžko a potom sa robí RTG vyšetrenie?
– Ak vyžaduje stabilizáciu pre život dôležitých funkcii, t.j. vo výnimočných prípadoch, keď je pacient priamo odovzdaný posádkou RLP na oddelenie intenzívnej starostlivosti.
Nemal službukonajúci lekár zavolať príbuzných pacienta?

– Priamy príbuzný je zaznamenaný v dokumentácii – v chorobopise. Zároveň je informovaný o všetkých zmenách v priebehu liečby na oddelení. Kto je uvedený v chorobopise ako priamy príbuzný, o tom rozhoduje pacient.
To je presné znenie postupu, a ani priamy príbuzný nemá právo násilím prinútiť pacienta k tomu, s čím ako svojprávna osoba nesúhlasí. Ak je pacient agresívny a ohrozuje seba alebo okolie, môže lekár privolať políciu. Nanešťastie, pacient riešil situáciu skratovo útekom z nemocnice.