Na Banke má namiesto aquaparku vyrásť nové sídlisko

Práve k tomuto zámeru zorganizovala obec Banka verejné stretnutie s obyvateľmi, počas ktorého zástupcovia investora predstavili prvé vizualizácie a svoju predstavu o budúcej podobe územia. Diskusia, ktorá nasledovala po prezentácii, ukázala, že téma bývalého kúpaliska zostáva medzi obyvateľmi mimoriadne citlivá aj po rokoch.

Na verejné stretnutie k investičnému zámeru spoločnosti Bana Balneo, ktoré sa uskutočnilo v stredu 29. apríla v kultúrnom dome, prišlo podľa odhadov približne 80 záujemcov. „Kulturák“ bol počas celého stretnutia plný a už od prvých minút bolo cítiť, že veľká časť prítomných pristupuje k plánovanej výstavbe veľmi skepticky.

Úvod stretnutia patril prezentácii zástupcov investora, ktorí prostredníctvom vizualizácií a powerpointovej prezentácie predstavili svoju predstavu o budúcej podobe areálu bývalého kúpaliska Sĺňava. Hovorili o apartmánovom bývaní, nových oddychových zónach, ihriskách a športoviskách, obnove lesoparku či priestore pre rekreáciu. Po prezentácii nasledovala diskusia s obyvateľmi, ktorá sa postupne zmenila na dlhšiu debatu o budúcnosti celej lokality.

Podľa predstaveného návrhu by v areáli mohlo vzniknúť približne 320 apartmánových jednotiek. Súčasťou projektu majú byť štyri poschodové apartmánové domy, ihriská, herné zóny, chodníky či oddychové priestory. Viaceré detaily však zatiaľ zostávajú otvorené. Obec by jednorazovým poplatkom za rozvoj získala príjem 950-tisíc eur a po dokončení projektu 44-tisíc ročne daň zo stavebných pozemkov, ale i 20-tisíc ročne daň z nehnuteľností.

Staviteľ v prezentácii tiež uviedol, že má zámer investovať aj 150-tisíc eur do revitalizácie lesoparku Sĺňava II a tiež svojou činnosťou predpokladá kultiváciu a rozvoj južnej časti obce Banka. Ako zástupcovia spoločnosti viackrát avizovali, predstavený projekt je skutočne len návrhom, akoby oblasť v budúcnosti mohla vyzerať.

Práve rozsah plánovanej výstavby vyvolal medzi obyvateľmi najväčšie obavy. Diskusia sa opakovane vracala k výške budov, ktoré majú mať štyri nadzemné podlažia a prízemné a podzemné parkovanie. Viacerí diskutujúci uviedli, že v praxi pôjde o objekty, ktoré budú pôsobiť ako šesťpodlažné budovy. Otázky smerovali aj k orientácii stavieb, použitým materiálom či k tomu, ako veľmi sa môže konečná podoba projektu ešte meniť.

Veľkou témou sa stal aj súlad pripravovaného zámeru s územným plánom obce. Viacerí návštevníci pripomínali, že lokalita bývalého kúpaliska je určená najmä pre rekreáciu, šport a kúpeľníctvo. Podľa nich preto projekt pôsobí skôr ako rozsiahla bytová výstavba, objavili sa i poznámky ako „Adam Trajan II“. Viackrát v otázkach zaznelo aj to, že pri približne 320 apartmánových jednotkách môže ísť o stovky ďalších ľudí, ktorí budú denne využívať cesty, mosty a ďalšiu infraštruktúru v okolí obce. Viacerí obyvatelia upozorňovali, že problémom nie je iba samotná výstavba, ale i to, či je obec a jej okolie pripravené zvládnuť takýto nárast dopravy a pohybu ľudí.

Zástupcovia investora argumentovali tým, že apartmány sú určené pre cestovný ruch a rekreáciu. Práve táto časť prezentácie však vyvolala medzi časťou prítomných výraznú nevôľu. Viacerí diskutujúci namietali, že aj keď budú apartmány vedené ako rekreačné, stále v nich budú bývať alebo sa pravidelne zdržiavať ľudia, ktorí budú využívať cesty, parkovanie či služby v obci a meste. Podľa nich preto nemožno hovoriť iba o rekreačnom projekte bez dopadu na každodenný život v obci.

Otázka infraštruktúry a dopravy patrila počas stretnutia medzi najdiskutovanejšie témy. V diskusii viackrát zazneli námietky týkajúce sa kapacity ciest medzi Bankou a Piešťanmi, ale i samotného Krajinského mosta, ktorý je podľa mnohých obyvateľov dlhodobo preťažený už v súčasnosti. Viacerí hovorili o každodenných kolónach po skončení pracovnej doby aj o komplikovanej doprave v ranných hodinách. Podľa diskutujúcich si len veľmi ťažko vedia predstaviť, ako by sa situácia zmenila po ďalšom výraznom náraste dopravy.

Zástupcovia investora zatiaľ nepredložili konkrétne dopadové štúdie ani analýzy priepustnosti dopravy, počas prezentácie však ukázali grafy zo sčítania dopravy z minulého roka a uviedli, že ďalšie podklady predstavia na ďalšom stretnutí.

Okrem dopravnej obslužnosti sa obyvatelia opakovane vracali k otázke sociálnej infraštruktúry. Viacerí poukazovali na to, že Banka má iba jednu základnú školu spojenú so škôlkou a v obci sa nachádzajú len malé potraviny. Väčšina obyvateľov preto za školami, škôlkami, obchodmi, službami či úradmi dochádza do Piešťan alebo okolitých miest. Podľa diskutujúcich tak vznikla otázka, ako by obec s 2500 obyvateľmi zvládla výrazný nárast ľudí v území.

Práve pri tejto časti prezentácie však viacerí účastníci diskusie namietali, že finančný prínos pre obec podľa nich nevyváži tlak, ktorý by rozsiahla výstavba priniesla na dopravu, sociálnu infraštruktúru či každodenný život v obci. Diskusia sa preto opakovane vracala k otázke, či je obec a jej okolie pripravené na taký výrazný zásah do územia.

Počas diskusie sa otvorila aj otázka mostíka vedúceho cez potok smerom do rekreačnej oblasti. Obyvatelia upozorňovali, že má nosnosť iba tri a pol tony a pýtali sa, ako by sa výstavba realizovala, keďže most je jedinou prístupovou cestou k parcelám.

Atmosféra v sále bola miestami napätá. Viaceré otázky smerovali k zástupcom investora ostrejším tónom a po niektorých kritických vystúpeniach zaznel aj súhlasný potlesk. Obyvatelia sa vracali najmä k tomu, ako výrazne sa aktuálny zámer líši od pôvodných predstáv o aquaparku, ktoré sa s týmto územím spájali dlhé roky.

Diskusia sa prirodzene vrátila i k pôvodnej vízii aquaparku, o ktorom sa v súvislosti s areálom bývalého kúpaliska hovorilo celé roky. Mnohí obyvatelia priznali, že práve s touto predstavou si budúcnosť lokality stále spájajú. Zástupcovia investora však uviedli, že realizácia aquaparku nie je možná bez využívania termálnej vody. Tvrdili, že v otázke jej čerpania získali od kúpeľov negatívne stanovisko a bez nej je podobný projekt nerealizovateľný.

Práve táto časť diskusie otvorila rozsiahlu debatu o možnej plavárni. Viacerí obyvatelia hovorili o tom, že Piešťanom podobné zariadenie dlhodobo chýba a padali návrhy, aby v lokalite vznikla aspoň plaváreň. Zástupcovia investora však povedali, že bazén ani plaváreň vo vlastnej réžii prevádzkovať neplánujú, keďže ide o finančne veľmi náročnú prevádzku.

Potom sa objavili návrhy, aby prípadnú plaváreň v budúcnosti prevádzkovala Obec Banka. Na návrhy časti obyvateľov, aby v lokalite vznikla plaváreň prevádzkovaná obcou, reagoval počas diskusie aj jeden z prítomných: „Malá obec ako Banka by v žiadnom prípade nedokázala financovať ani dlhodobo udržiavať prevádzku plavárne, ktorá je mimoriadne náročná z pohľadu energií, personálu aj celkových prevádzkových nákladov. Požiadavky na to, aby obec prevádzkovala vlastnú plaváreň, sú preto vzhľadom na jej možnosti bezpredmetné.“

Otázky smerovali aj k financovaniu projektu, hospodáreniu spoločnosti či k tomu, kedy vlastne prišlo k zmene pôvodného zámeru. Konkrétne odpovede však obyvatelia nedostali. Zástupcovia investora opakovane hovorili, že ide iba o prvotný návrh a projekt zatiaľ nie je v štádiu formálnych povoľovacích procesov. Stretnutie sa skončilo bez prijatia oficiálnych záverov. Zástupcovia spoločnosti uviedli, že sa pokúsia zapracovať pripomienky obyvateľov a pripravia ďalšie kolo diskusie, na ktorom by mali odpovedať aj na otázky, ktoré počas večera zostali otvorené.

„Sme radi, že spoločnosť Bana Balneo mala príležitosť odprezentovať predstaviteľom a občanom obce Banka súčasnú podobu návrhu riešenia územia pri lesoparku. Veríme, že spolu s obcou nájdeme spoločné riešenie, ktoré bude prospešné pre obec aj obyvateľov,“ vyjadrili sa po stretnutí zástupcovia investora, ktorí ho hodnotili pozitívne a vyjadrili vďaku za konštruktívnu diskusiu.

Aj po skončení stretnutia však bolo medzi ľuďmi cítiť, že bývalé kúpalisko Sĺňava zostáva pre mnohých emotívnou témou. Kým zástupcovia investora hovoria o cestovnom ruchu a novej podobe územia, časť verejnosti stále vníma lokalitu najmä cez nenaplnené predstavy o aquaparku a rekreačnom areáli, o ktorom sa na Banke hovorilo dlhé roky.

Príbeh bývalého kúpaliska Sĺňava

2006: Obec Banka predala areál termálneho kúpaliska Sĺňava súkromnému investorovi. Nový vlastník následne predstavil víziu rozsiahleho rekreačno-oddychového areálu s aquaparkom, wellnessom a ďalšími službami cestovného ruchu. Kúpalisko bolo v tom období ešte funkčné.

2006 – 2013: Po predaji sa opakovane hovorilo o výstavbe aquaparku a rekreačného centra, projekt sa však dlhé roky do realizácie neposúval. Areál postupne chátral a v území sa nezačalo stavať.

2014: Obec Banka sa pokúsila areál odkúpiť späť. Objavili sa úvahy o obnovení klasického letného kúpaliska namiesto veľkého aquaparku, k dohode medzi obcou a investorom však napokon nedošlo.

2015: Investor predstavil nový projekt pod názvom Bana Park, ktorý bol oproti pôvodným plánom upravenou a menšou verziou aquaparku. V prezentáciách sa objavili bazény, wellness, športoviská, detské atrakcie, amfiteáter aj ďalšie rekreačné prvky. V tom období sa hovorilo o otvorení prvej etapy v rokoch 2017 až 2018.

2015 – 2024: Projekt aquaparku sa napriek viacerým prezentáciám do realizácie neposunul. Opakovane sa objavovali otázky týkajúce sa využívania termálnej vody, ekonomickej návratnosti projektu aj budúcnosti celého územia. Areál zostával dlhodobo nevyužitý a chátral.

Apríl 2026: Zástupcovia investora predstavili nový návrh využitia areálu bývalého kúpaliska Sĺňava. Podľa prezentovaných materiálov by v lokalite mohlo vzniknúť približne 320 apartmánových jednotiek spolu s oddychovými zónami, ihriskami a obnovou lesoparku.