Vzácna flóra okolo nás: Obtokové rameno Váhu
Jedným z najvzácnejších prírodných fenoménov nášho mesta je Obtokové rameno Váhu – ľudovo nazývané Mŕtve rameno, ktoré spolu s riekou Váh vytvára Kúpeľný ostrov od Hornej hate po Krajinský most.
Pomaly tečúca voda prehrievaná v oblasti Rádiového vŕšku (Červená veža) termálnymi prameňmi s bahnitým dnom, kde vlastne vzniká liečivé bahno (peloid), je vzácnym biotopom pre život vodnej a bahennej flóry a fauny.
Vďaka tomu, že sa tu ťaží liečivé bahno a celé rameno slúži ako dôležitý vodohospodársky objekt, máme dôvod veriť, že to je a bude biotop chránený pred akýmkoľvek negatívnym ľudským zásahom. Rovnako je monitorovaný aj prítok ramena – Vápenický potok.
Obtokové rameno Váhu bolo a je predmetom pravidelného výskumu pracovníkov SAV a univerzít. Tvorí živý organizmus na úrovni brehových porastov, na vode i pod vodou. Živočíšna ríša je tu zastúpená celou plejádou – od ulitníkov, lastúrnikov, žiabronožiek, cez viaceré druhy rýb, žiab, vážok, atď. Vzhľadom na skutočnosť, že časť ramena ani v zime nezamŕza, je tu miesto pre zimovanie labutí, lysiek, divých kačíc a ďalších druhov vtáctva.
Najvzácnejším rastlinným druhom v priestore výveru termálnych prameňov (tiež v leknových jazierkach) je makroskopická riasa chara piešťanská. Je endemitom siričitých termálnych vôd, t.j. druhom, ktorý sa nikde inde na svete nevyskytuje. Vyvinula sa tu vďaka špecifickým podmienkam stanovišťa z chary obyčajnej. Ako prvý na ňu upozornil prof. Baudyš v roku 1921 a popísal ju a publikoval o nej v r. 1922 prof. Vilhelm z KU Praha.
Ďalším vzácnym druhom z Červenej knihy vzácnych a ohrozených druhov rastlín je zeler plazivý, ktorý som objavil pri Hornej hati, kde však vďaka invázii silnejších druhov a krovitých vŕb prežíva len v sterilnej forme.
Vďaka čistej vode tu možno pozorovať také vzácne druhy rastlín, ako je zanichelka močiarna, červienka hrebenatá a viaceré druhy červenavcov. Z ďalších močiarnych druhov tu rastie žabník skorocelový, berla priama, stolistok klasnatý i praslenatý a najnovšie popísaná valeriana bázolistá prechodná.
Náplavové kužele prítokov sú miestom výskytu ďalších druhov bahennej flóry. Okrem pálky širokolistej je tu častá ružovo kvitnúca okrasa okolikatá, dvojzub ovisnutý, mäta dlho-listá, nezábudka málokvetá. Sporadicky sa objaví lekno biele, ktoré je však umelo vysádzané, zato leknica žltá nad Krajinským mostom vytvára celé zárasty a je tu pôvodná.
V roku 1995 zažil priestor medzi Krajinským mostom a Irmou unikátnu inváziu zo severoamerickej Floridy (vodnej rastliny – Pistia stratiotes – nazývanej v Amerike vodný šalát). Jej expanzia bola celoplošná, ale zimu neprežila a už sa viac neobjavila.
Skutočne sa podobala nášmu šalátu, ale rastlina bola v listoch hrubá a chlpatá. Je to príklad, ktorý potvrdzuje, že sa k nám dostávajú u nás nepôvodné druhy, ktoré väčšinou súvisia s klimatickými zmenami, návštevou kúpeľných hostí, prípadne ťahom vtáctva pozdĺž Váhu, ktorý tvorí jednu z hlavných sťahovavých tepien. Touto cestou sa dostal k nám napr. šnekovitý slimáčik zo severnej Afriky (Egypt) – Melanoides tuberculata, ktorý obýva aj iné stredoeurópske termy.
