Letisko: Zlaté vajce či skôr horúci zemiak?
Je piešťanské letisko zlaté vajce z pokladov kúpeľného mesta alebo len horúci zemiak, ktorý sa snažia traja akcionári jeden druhému nasilu vtlačiť do ruky? Udalosti, ktoré sa za posledných pár týždňov odohrali a zakrátko udejú, zrejme na túto otázku poskytnú jasnú odpoveď. Všetko však stojí či beží na jedinom akcionárovi, ktorým je štát. Ak ten okamžite nezačne letisko výdatne dotovať hotovosťou, akýkoľvek proklamovaný scenár na jeho záchranu je vopred odsúdený na zánik.
V minulom týždni udalosti okolo letiska po rokoch podriemkavania nabrali dramatický sled. Ale poďme poporiadku. Po dvoch rokoch ignorovania problému letiskovej spoločnosti prišli pred pár týždňami z piešťanskej radnice takmer hysterické reakcie. Vlnu okamžitého záujmu o letisko odštartoval trnavský župan Tibor Mikuš oznámením, že na 27. novembra zvoláva mimoriadne valné zhromaždenie letiskovej spoločnosti s jediným bodom programu, jej likvidáciou z dôvodu akútnej platobnej neschopnosti akciovky.
Prvotnú vyšokovanú reakciu piešťanských volených zástupcov vystriedal povel na útok a trojvedenie mesta začalo biť na poplach a na záchranu letiska povzbudzovať miestnu verejnosť. Ich žiadosť neostala nevypočutá. Aktívni dôchodcovia sa zomkli, zorganizovali petíciu a podarilo sa im prostredníctvom internetu a petičných hárkov vyzbierať údajne až sedemtisíc podpisov.
Za záchranu letiska začali aktívne vystupovať i obaja piešťanskí viceprimátori. Michal Hynek oslovil svojho straníckeho šéfa Borisa Kollára (Sme Rodina) a Tomáš Hudcovič kontaktoval druhého muža strany OĽaNO Jozefa Viskupiča. Roztočil sa kolotoč mediálneho a verejného tlaku na kompetentných zo zodpovedného ministerstva. Medzi iným tlak vyvinul aj poslanecký prieskum poslancov národnej rady u akcionárov letiskovej spoločnosti.
Verejný a mediálny „poprask“ zožal svoj úspech a 27. novembra valné zhromaždenie akcionárov, to jest zástupca štátu, VÚC Trnava a piešťanská radnica, o likvidácii letiska nerokovalo, štát prisľúbil okamžitú 160-tisícovú dotáciu.
Umieračik dostal šancu dlhšie zvoniť
O aký druh úspechu však ide, je viac ako otázne. Podľa nezávislých odborníkov ide skôr o predlžovanie agónie letiskovej spoločnosti na úkor verejných prostriedkov, ktoré by mohli byť použité pre záujmy celého Slovenska v podstatne dôležitejších oblastiach. „Ministerstvo tým, že nemá stratégiu, má strach rozhodnúť. Dotácia znamená, že sa vykryjú platy a prevádzkové náklady, to neznamená, že sa tam začne lietať. Sú to vyhodené peniaze,“ povedal pre Hospodárske noviny odborník na leteckú dopravu Ľubomír Krupá.
Že to bez štátu nepôjde, chápe aj vedenie piešťanskej radnice. „Bez dotácie aspoň na úrovni predošlých rokov to tiež nepôjde. Ak však má štát milióny často na blbosti, verím, že nájde aj 250-tisíc na piešťanské letisko,“ poťažkal si druhý viceprimátor mesta Tomáš Hudcovič vo svojom statuse na sociálnej sieti.
Súkromníci by lietali, ale nie za vlastné
Bez verejných prostriedkov premávku na letisku dokonca nedokážu zabezpečiť ani súkromné spoločnosti. O dotovanie leteckej linky z Berlína žiadali v minulom roku. Na to, aby v Piešťanoch pristávali charterové spojenia určené pre nemeckých klientov kúpeľov, súkromná spoločnosť požadovala 30-tisíc eur od mesta a rovnakú sumu od Trnavského samosprávneho kraja.
V akej miere by sa to zobrazilo na zvýšení prílevu peňazí pre piešťanských podnikateľov v oblasti služieb, sa dá len teoretizovať. Tieto konštatovania a požiadavky na prílev financií z verejných prostriedkov sa však dajú charakterizovať jednou vetou: „Dajte nám peniaze daňových poplatníkov a my s nimi vieme v oblasti letectva podnikať.“ Tento postoj sa však týka nielen doterajších privátnych záujemcov o prevádzkovanie letiska či letov, ale i samotného Mesta Piešťany.
So štátnou dotáciou počíta i Kazda
Potrebu verejných peňazí zo štátnej pokladnice potvrdzuje vo svojej práci aj profesor Antonín Kazda zo Žilinskej univerzity. Vo vysoko teoretickom diele kvalitným spôsobom poukazuje na východiská, v akých sa letisko nachádza, a aj naznačuje, ktorým smerom by sa malo uberať. Ale každá z naznačených rovín v sebe zahŕňa základnú podmienku, a to je štátna dotácia. Bez nej to nepôjde.
A ani nie na dnešnej úrovni 160-tisíc eur. Treba ju podľa modelovej kalkulácie profesora Kazdu navýšiť minimálne na úroveň 220-tisíc. Až potom sa dá vôbec hovoriť, či a akým spôsobom má ozdravovanie letiskovej spoločnosti význam. 
Vo vzduchu lieta projektil z Piešťan do Trnavy s názvom rozpredaj letiskových pozemkov. Je vraj hlavným motívom súčasného stavu. V konečnom dôsledku aj práca profesora Kazdu o kroku číslo dva, po zabezpečení štátnej dotácie v potrebnom objeme v ozdravovaní letiska hovorí o odpredaji pozemkov letiskovej spoločnosti, ktoré pre leteckú prevádzku nepotrebuje. Ide o pozemky s výmerou 90-tisíc metrov štvorcových, za čo by podľa Kazdu mohlo letisko získať až 4,48 milióna eur.
Ale je opäť nutné zdôrazniť všetky kroky, a to akékoľvek. Či už zo scenára mesta, alebo župy. Tie majú zmysel, až keď začne štát do letiskovej spoločnosti nalievať peniaze z verejnej pokladnice. Štát sa však do toho evidentne nehrnie. Možný dôvod tu však je.
Štát viac trápi Bratislava ako Piešťany
Štát má totiž s bratislavským letiskom, ktoré je zároveň pre piešťanské priamou konkurenciou, dosť vlastných starostí. Súčasná vládna garnitúra ako jeden zo svojich predvolebných sloganov používala zastavenie rozbiehanej privatizácie letiska na okraji hlavného mesta, čo sa im nástupom k moci aj podarilo. Roky však prešli a údajne zlaté vajce vo vlastníctve štátu nabralo vôňu vajíčka starého.
Štát musí toto letisko ročne podporovať sumou rádovo v miliónoch eur. Okrem iného bratislavské letisko prešlo v posledných rokoch rozsiahlou a finančne nákladnou rekonštrukciu. Nebola hradená z výnosov leteckej dopravy, ale z pôžičiek, a tie treba v januári 2017 začať splácať. A možno i v tom svetle je nutné vnímať súčasné vyjadrenia čelných predstaviteľov slovenskej vlády o hľadaní strategického partnera pre letisko v hlavnom meste. Zároveň z prostredia ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja prenikli informácie o ďalších úsporných opatreniach v prospech bratislavského letiska. Po zastavení kohútika s verejnými prostriedkami piešťanskému letisku má prísť na rad aj koniec podpory leteckej dopravy od štátu v Žiline.
A tak, ak chcú súčasní dvaja rozhádaní akcionári z Trnavy a Piešťan na týchto zámeroch štátu niečo ešte zmeniť, musia sa spojiť. Vzájomné hádzanie špiny na hlavu vyhovuje len akcionárovi zo štátu. Ten tak nemusí vysvetľovať zatváranie kohútika s peniazmi nikomu, nakoľko Trnava a Piešťany si svojimi hádkami pochovajú letisko aj sami.
Radnica zablokovala celý majetok letiska
Zmier je však podľa reakcií a krokov piešťanskej radnice zatiaľ nepredstaviteľný. V Trnavskom samosprávnom kraji si našli svojho „triedneho“ nepriateľa a náležite k tomu vedú i zákopovú vojnu. Na letiskovú spoločnosť pritlačila radnica aj svojím uplatnením si pohľadávky za neplatenie daní z nehnuteľností, ako aj nedávnym vyrubením stotisícového penále. A tak dlh letiskovej spoločnosti voči mestu zo sumy 444-tisíc v úvode tohto roka narástol k dnešku na hodnotu 634-tisíc. Mesto Piešťany sa tým stalo lídrom veriteľov svojho vlastného letiska. A aby to okázalo preukázalo aj akcionárovi z Trnavy, na katastri si túto sumu potichučky poza bučky uplatnilo ako svoje záložné právo, čím „šikovníci“ z piešťanskej radnice zablokovali majetok v 30-násobne vyššej hodnote dlhu.
Vskutku „ideálny“ signál pre potenciálneho strategického investora. Akcionár štát chce svoje príspevky na chod letiska skôr utlmiť do nuly ako pridať viac. Dvaja ďalší akcionári nedokážu nájsť spoločnú reč a na dôvažok ešte je aj celý majetok letiskovej spoločnosti Mestom Piešťany zablokovaný.
Nádej umiera posledná
Predsa však jestvuje malinká nádej, že o letisko má ktosi záujem, nakoľko sa ako z čistého neba objavila firma s ruským kapitálom v pozadí, čo vraj chce o vstúpení do letiskovej spoločnosti začať rokovať. No i pri nej sa objavili pochybnosti o jej serióznosti.
Človek, ktorý figuruje v jej predstavenstve, je rovnakého mena a rovnakého miesta trvalého bydliska ako človek, na ktorého je vydaný zatykač pre dodanie do väzby za trestný čin podvodu. A to, že sídlo tejto údajne solventnej firmy sa nachádza v poštovej schránke na priečelí jedného piešťanského penziónu zrejme už len dokresľuje veľkosť nádeje pre vstup strategického partnera do letiskovej spoločnosti. Ale, ako sa hovorí, nádej umiera posledná.
Nechajme sa však prekvapiť. Tento investor ponúkol tri termíny na stretnutie v polovici decembra, keď deklaruje záujem jednať s väčšinovým akcionárom. Podľa našich informácií župan T. Mikuš potvrdil písomne záujem o letisku rokovať. A tak veľmi blízka doba ukáže, či je to skutočná záchrana alebo len mydlová bublina, ktorá spľasne ako všetky doposiaľ ohlásené rokovania.
V prípade, ak to nevyjde a do letiskovej spoločnosti následne nepríde okamžite viac ako len od štátu prisľúbených 160-tisíc eur, definitívny koniec nastane najneskôr v úvode budúceho roka.
Letisková spoločnosť sa tak zo zlatého vajíčka razom stane len horúcim zemiakom v rukách akcionárov, ktorí sa budú snažiť akýmkoľvek spôsobom navzájom si ho vnútiť.
Letisku pomôže len spoločný postup
Sedemtisíc hlasov pre zachovanie letiska z okresného mesta však určite rýchlejšie prebolí veľkých politikov z vlády, ak sa budú musieť rozhodovať, či zachraňovať bratislavské alebo piešťanské letisko. Ak si ich však nebude všímať piešťanská samospráva a bude ich neustále len presmerovávať na akcionára v Trnave, môže sa to piešťanským zvoleným zástupcom ľudu pri najbližších voľbách stať osudným.
Trnavský župan je podľa našich informácií pripravený konštruktívne podať ruku. Primátor Tamajka opakovane dostal písomne ponuku stať sa predsedom dozornej rady letiskovej spoločnosti, a tým spolu s ním prevziať za letisko spoluzodpovednosť.
Vo svojom krízovom pláne trnavská župa tiež navrhuje zvolávanie mimoriadneho valného zhromaždenia každý mesiac do vyriešenia situácie, teda nielen to jediné, ktorého sa podľa statusu viceprimátora Hudcoviča na sociálnej sieti ide radnica domáhať aj prostredníctvom súdu. A tak ak piešťanskému trojvedeniu na letisku skutočne záleží, utlmí svoje vyjadrenia o darmožráčoch a nepriateľské gestá voči spoluakcionárovi. Lebo len spriadanie plánov za jedným rokovacím stolom s trnavskou župou dáva šancu zlomiť nechuť štátu prevádzku letiska v Piešťanoch dotovať.
Až keď spoločným úsilím dosiahnu potrebnú výšku dotácie od štátu, môžu začať rokovať, akým smerom sa treba pri prevádzkovaní letiska uberať, a nájsť kompromis všetkých okolností, ktoré s tým súvisia a mesto i župu trápia. Inak je to bez zaistenej finančnej pomoci od štátu len brechanie a vykrikovanie prázdnych populistických hesiel s účelom získať, prípadne nestratiť politické body.
Plné znenie práce A. Kazdu s názvom „Návrh riešenia situácie Letiska Piešťany“ si môžete prečítať TU.
Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 49, ktoré je v predaji od 6. decembra.
