Bez pomoci vlastníkov letisko neprežije

A. Kazda vo svojom vystúpení letisko prirovnával k veľkosťou, ale i významom obdobným slovenským letiskám ako sú na Sliači, v Žiline, Poprade či v Košiciach. „Z hľadiska dĺžky dráhy je piešťanské letisko spôsobilé na prevádzku pravidelných leteckých spojení, čo je jeho výhoda napríklad oproti Letisku Žilina, ktoré má výrazne kratšiu pristávaciu dráhu,“ vysvetlil A. Kazda.

Problémom pre Piešťany podľa vysokoškolského profesora je však blízkosť Letiska Viedeň a do istej miery aj Letiska Bratislava, ktoré ponúka špičkovú rýchlosť spojenia v rámci Európy, ale aj v rámci viacerých kontinentov. „Letisko vo Viedni je po diaľnici prístupné za 1,5 hodiny jazdy autom, čo je pre väčšinu obchodných cestujúcich vyhovujúce. Napriek tomu, že istý potenciál
v spádovej oblasti letiska v tomto segmente existuje, dostupnosť Viedne predstavuje veľkú hrozbu akýmkoľvek snahám o zriadenie pravidelnej dopravy,“ povedal poslancom A. Kazda.

Vyhovuje charterovým letom

Profesor však pripustil, že z hľadiska fyzikálnych charakteristík je možné Letisko Piešťany využívať na charterové spojenia pre najčastejšie prevádzkované typy lietadiel Boeing B737 a Airbus A320. I to má však podľa neho svoje limity z dôvodu len 2000-metrovej dĺžky pristávacej dráhy: „Na Slovensku sú v rámci cestovného ruchu počas letnej sezóny populárne stredomorské destinácie. Pri prevádzke lietadiel však platí, že so stúpajúcou teplotou vzduchu stúpa potrebná dĺžka rozjazdu, a teda aj potrebná dĺžka dráhy. Charterové lety sú typické obsadením sedačiek blízkym hodnote sto percent. Tým stúpa hmotnosť lietadla a s ňou opäť aj požiadavka na dĺžku rozjazdu. Preto v horúcich letných dňoch pri plnom obsadení lietadla a množstve paliva potrebnom na dolet do stredomorských destinácií je dĺžka 2000 metrov nedostatočná.“

Podľa A. Kazdu je pre cestujúcich, ktorí by chceli využiť leteckú dopravu a svoju dovolenku tráviť aktívne v regióne Piešťan, má kúpeľné mesto ale i jeho okolie menej lákadiel než v ostatných slovenských regiónoch, z čoho ťaží napríklad letisko v Poprade alebo na Sliači.

Výnimkou sú Kúpele Piešťany, ktoré podľa A. Kazdu majú potenciál niekoľkých desiatok charterových spojení ročne, a to aj na pravidelnej báze. Takéto spojenia fungovali v rokoch 2013 a 2014, pričom ich objednávateľom bola nemecká cestovná kancelária. Snaha vraj bola i v minulom roku, ale nakoľko bol o lety príliš slabý záujem, v roku 2015 v Piešťanoch žiadne lietadlo s nemeckými pasažiermi nepristálo.

„Napriek tomu do budúcna existuje potenciál rozvoja charterových letov. Vyžaduje to ale úzku spoluprácu vedenia letiska, kúpeľných zariadení a cestovných kancelárií,“ vysvetlil A. Kazda.

Nebude letisko, neprídu investície

Pre plnú ekonomickú stabilitu letiska je však podľa A. Kazdu potrebných minimálne 100-tisíc prepravených pasažierov ročne. A tento objem z malých slovenských letísk dosahuje len letisko v Košiciach.

Podľa profesora je však potrebné i napriek tomu prevádzku na týchto letiskách zachovať. Ich prítomnosť v regióne predstavuje prepojenie so zahraničnými trhmi, čím podporuje export aj import v regióne. Letisko je tiež kľúčový faktor, ktorý nadnárodné spoločnosti berú do úvahy pri rozhodovaní o umiestnení svojej investície.

Prítomnosť letiska napríklad v Žilinskom kraji podľa A. Kazdu podporil príchod zásadných investícií posledných rokov, ako sú napríklad KIA Teplička nad Váhom, INA Kysuce, Volkswagen Martin, SCP Ružomberok, Johnsons-Controls Martin, AVC Čadca, Ecco Martin a podobne. Letecká dostupnosť regiónu takisto znamená možnosť prilákať a udržať si kvalifikovanejších pracovníkov.

„Ak ale letisko nedosahuje potrebný objem cestujúcich, pre jeho samostatné fungovanie je nutná podpora zo strany štátu či samospráv. A to napríklad i formou ekonomickej pomoci, ktorá sa niekoľkonásobne vráti, aj keď nie priamo prostredníctvom hospodárenia prevádzkovateľa letiska, ale celkom určite nepriamo prostredníctvom investícií, rozvoja obchodu a nárastu tržieb v regióne,“ vysvetlil vysokoškolský pedagóg.

A. Kazda však vidí priestor na rozvoj i v súčasnom období: „Letisko dosahuje výnosy primerané rozsahu prevádzky. Možno konštatovať, že vedenie sa snaží využívať všetky dostupné aktíva na zvyšovanie tržieb, a to predovšetkým prostredníctvom prenájmov priestorov letiska, teda zvyšovaním neleteckých výnosov. Ďalšie navyšovanie výnosov je možné dosiahnuť s rastom predovšetkým v oblasti prepravy kúpeľných hostí prostredníctvom charterových spojení.“

Problémom sú veľké dlhy

Letisko podľa profesora zaťažujú jeho staré, ale i súčasné podlžnosti. Až deväť percent všetkých prevádzkových nákladov Letiska tvoria odmeny členom predstavenstva a dozornej rady akciovej spoločnosti. Výška odmien predstavuje asi 40 percent miezd pracovníkov letiska, čo je v porovnaní s ostatnými slovenskými letiskami neúmerné. Výšky daní a poplatkov sú opäť najvyššie u Letiska Piešťany. Výška dane z nehnuteľností je približne 74 415 eur ročne a od roku 2010 nie je vyplatená. „Na tomto mieste je možné vyvodiť návrh na odpustenie dane z nehnuteľnosti, keďže ju de facto mesto platí samo sebe, pretože je čiastočným vlastníkom Letiska,“ povedal A. Kazda.

Prvým nevyhnutným krokom pre ozdravenie Letiska je jeho oddlženie. „Spoločnosť má niekoľko záväzkov a pôžičiek, a to úver od banky vo výške 300-tisíc eur, krátkodobú finančnú výpomoc vo výške 261-tisíc, záväzok voči Mestu Piešťany 444-tisíc a záväzok voči členom orgánov spoločnosti vo výške 572-tisíc,“ vysvetlil vysokoškolský pedagóg v predloženom materiáli.

Za záchranu sú zodpovední vlastníci

Profesor A. Kazda odporúča pre ozdravenie Letiska ako prvý zásadný krok vyrovnať všetky podlžnosti, nakoľko tie ho len na úrokoch stoja 50-tisíc eur ročne, potom znížiť odmeny pre členov riadiacich orgánov a každoročné odpustiť dane z nehnuteľnosti. Udržanie letiska v Piešťanoch je realizovateľné a dlhodobo udržateľné v prípade, že ho dokážu akcionári, ktorými sú Piešťany, Trnavský samosprávny kraj a štát finančne zabezpečiť. „Nie je totiž predpoklad, že by v krátkodobom horizonte dokázalo generovať kladný hospodársky výsledok. V prípade zachovania jeho prevádzky bude Mesto Piešťany a Trnavský kraj disponovať letiskom, ktoré umožní rozvoj cestovného ruchu a tým aj nárast tržieb. Región bude mať otvorené dvere pre príchod nových obchodných príležitostí, pre ktoré je existencia medzinárodného letiska jedno zo zásadných kritérií,“ vysvetlil A. Kazda.

Ako však zdôraznil, ak dôjde k zatvoreniu letiska, k jeho obnoveniu už nikdy nepríde, ale s rastom životnej úrovne bude dochádzať k nárastu dopytu po leteckej doprave. To by v budúcnosti mohlo zabezpečiť i jeho plnú ekonomickú samostatnosť.

Dočítate sa v Pieštanskom týždni číslo 23, ktoré je v predaji od 7. júna.