Fantastická Lúčnica: Folkloristi roztlieskali i rozosmiali publikum

Predstavenie Z tvorby prof. Štefana Nosáľa bolo súčasťou 24. ročníka festivalu Piešťanské rendezvous. Pre Lúčničiarov, pre ktorých je Dom umenia ich druhou domovskou scénou, to bolo posledné vystúpenie v kúpeľnom meste v tomto roku. Dom umenia pod umelecký súbor Lúčnica patrí od roku 2014, avšak v budúcom roku by mal opäť prejsť pod krídla Slovenskej filharmónie, ktorej súčasťou bol už v čase svojho otvorenia.

Stredajšie predstavenie bolo výnimočné i tým, že z neho zhotovovali záznam. Diváci, ktorí zaplnili červené hľadisko brutalistickej stavby architekta Ferdinanda Milučkého, sledovali naživo okrem skvelých umeleckých výkonov aj prácu kameramanov a zvukárov. Tí zachytávali spevácke, hudobné i tanečné výkony, ktoré umelci okorenili aj zvyčajnou dávkou dobrej nálady a herectva. Vďaka svojmu umu dokázali publikum vnoriť do atmosféry života našich predkov. Tanečné i vokálne prejavy totiž boli v minulosti súčasťou bežného života pri činnosti, ako bol zber úrody, pranie bielizne, oslavy dožiniek, fašiangov, svadobných hostín alebo duchovných sviatkov.

Špičkové tanečné choreografie pochádzajú z autorskej dielne dlhoročného umeleckého vedúceho, choreografa a pedagóga prof. Štefana Nosáľa – ide o výber zo všetkých hlavných kultúrnych regiónov Slovenska. Začalo sa Započinkou, pokračovalo Svadbou spod Poľany, nechýbali však ani hudobné diela ako Dve piesne z Podpoľania a Po myjavsky či tance Pri ľane, Cepíkový, Mak, Šarišskí parobci, Práčky z Parchovian, Fľaškový, polka a veľkolepé vyvrcholenie – Horehronci. Tanečníci na pódium priniesli úsmev, imitáciu „zvady“, vtipov, ale aj lásku a súdržnosť. Publikum sa mnohokrát schuti rozosmialo i so zatajeným dychom sledovalo pútavé tanečné výkony. Za odmenu a na znak vďaky venovalo umelcom silný potlesk. Ten záverečný bol síce posledným potleskom pre Lúčnicu v Dome umenia v tomto roku, ale fantastických výkonov folkloristov sa milovníci umenia určite dočkajú aj v nasledujúcom roku.