Blog Petra Remiša: Otvorený list na Balkán
Po rokoch sa mi ozval kamarát. Z Piešťan sa na zelenú kartu vysťahoval do Ameriky, odtiaľ do juhoamerickej džungle a potom preskočil pol zemegule. Do Rumunska.
“Ja som Ti priateľko v Bukurešti…,” píše. “V krajine nepoznaných možností, kde existujú zákony, no nik ich nedodržuje, kde sú cigáni belší ako bieli ľudia, ktorí sú naopak hnedí ako v Karibiku. Kde vládne brutálna chunta, čo kradne ako straky, kde slovo úplatok má iný rozmer. Ale našiel som tu krásnu ženu a máme parádneho syna, takže svet je farebnejší a chutnejší. Bojuj.”
Táto správa ma nadchla. Ihneď som naškriabal odpoveď:
“Milý Iciak! Som na Slovensku, ktoré je tiež krajinou neobmedzených možností. Prepis auta tu trvá tri dni. Bankovku, ktorú ráno vytiahneš ráno z banky, už do nej popoludní nevložíš, lebo vykazuje známky falšovania. Bieli nadávajú na Rómov, ale kradnú tisíckrát viac a vládnu nám buď babráci, alebo chunta, ktorá sa hrá na ľudomilov. Ženy však máme neskutočne krásne, a preto to tu nejako vydržím.
V poslednej dobe som ale začal viac nadávať. Vlastne hreším ako neznaboh a keď chcem pôsobiť ako slušný občan, používam len spojky a predložky.
Napríklad dnes som si celý deň vystačil s jedinou predložkou a štyrmi bodkami.
Do ….
Bojujem. Tvoj Punto de Piešťany.”
