Pri pive o lete
Vždy na konci augusta ma prepadnú nostalgické myšlienky. Keď som bola študentkou na chmeľovej brigáde, tešila som sa, že chmeľ sa vždy zbieral aj v septembri, takže do lavíc sme si všetci, čo sme sa tam – do Kočína, Lančára i Dolného Lopašova – prihlásili, sadli až neskôr.
Viera Dusíková (Autor: red)
Chmeľ voňal ako letné lásky, a hoci riadne bolel, keď vám ho na vlečke traktora šupli „stŕhači“ rovno do tváre, boli to šrámy, čo boleli menej ako lúčenie sa s chmeľovými láskami v aleji plnej sliviek, v lesíku za kostolom, kde rozvoniavali ihličnany. Alebo pri sušičke.
Často som sa v rodičovskej záhrade ako mladá žena na konci augusta opäť nostalgicky zadívala na prázdne hriadky po vytrhanej cibuli, vykopaných zemiakoch či ožltnutom a zvädnutom uharkovisku. Otec ešte polieval papriku. Mrkva i petržlen stáli aj s vňaťami v šíkoch ako vojaci, ale cupot opadávajúcich jabĺčok veštil iba jedno – prichádza september.
Je tu koniec krásnych prázdnin, leta, kúpania a naháňačiek našich detí po kanadskom kanáli i po okolitých roliach, kde vytápali škrečky vedrami vody. Bolo treba kupovať zošity, papuče, úbory na telesnú aj nové peračníky. Začína sa škola.
Roky šli ako voda. Čím rýchlejšie, tým milosrdnejšie k nákupom školských potrieb. Naši stredoškoláci i vysokoškoláci už nechceli peračníky, stačilo im pero. A to si vylovili aj z mojej novinárskej kabelky, kde bolo spravidla vždy všetko, čo potrebovali.
Zato však bolo treba myslieť na mobilné telefóny či notebooky. Šeky za stravu i za krúžky ostávali vizážou rovnaké, len sumy na nich šli nebadane hore. Takto postupne, nenápadne plynuli aj roky, čo som si deti vyprevádzala z brány do škôl.
Dnes už nemáme doma žiakov, a predsa ten pocit lúčenia sa s letom je rovnako intenzívny a smutno-krásny. Sedím na terase a popíjam pivo, čo mi načapoval domov do veľkej plastovej fľaše barman z malého bufetu nad bagroviskom v Hornej Strede. Prišli sme tam na záverečnú. Balil. Jeho pani polievala kvietky, on vláčil prepravky s fľašami do auta, zatváral podnik. Ide september.
„Leto bolo krásne, len tie búrky ľudí odohnali od vody,“ zhodnotila sezónu barmanova partnerka. To pivo nám darovali. Veď čo s ním, aj tak by ho museli vypustiť z trubiek. A aj keď bolo vynikajúce, dobre zachladené, i ono nasalo príchuť nostalgie.
Zmráka sa, meteorológovia hlásia prudké ochladenie. Milé letečko, zbohom! A ešte raz – ďakujem za to pivečko!
