Najlepší spôsob výchovy detí je im ísť príkladom, treba im venovať čas

Aký životný príbeh vás sprevádza?

Elena Klimeková (E. K.): Som z Nových Zámkov, ale pochádzam z blízkej obce Bánov. Mala som rušné detstvo, prežila som už v živote všeličo. Pekné i zlé veci, s ktorými som sa pasovala celý život. Dnes som v dôchodcovskom veku, deti už vyrástli, odišli a ja som konečne začala žiť v šesťdesiatke. Život sa mi páči a hľadala som niečo, kde by som mohla pomáhať a fyzicky pracovať. Moja dobrá priateľka mi povedala o centre AkSen v Nových Zámkoch. Páčilo sa mi, že sa tu žije aktívne, chodíme na rôzne akcie, na brigády a snažíme sa pomáhať aj mestu. Máme spoluprácu s materskou školou, pracuje tam moja dcéra. Deti k nám chodia vystupovať, my im niekedy prídeme niečo porozprávať.

František Ondrejka (F. O.): Pochádzam z Podolia, ale na staré kolená som si kúpil chalúpku vo Višňovom. S Elenou sme sa zoznámili v kúpeľoch v Bojniciach, keď už sme boli obaja rozvedení. Bol to taký štart, ale spojil nás až AkSen. Páčili sa nám aktivity v centre a rozhodli sme sa, že nechceme žiť len tak pasívne, čas tráviť pred televíziou alebo vstávať o piatej a piť kávu, ale byť čo najviac aktívni. Tancovať, športovať, v poslednej dobe spoznávame Slovensko, a keď ho prejdeme, plánujeme precestovať Českú republiku. Náš spoločný príbeh je spojený s AkSen-om, vzájomne sa prekrýva. Len nech nám vydrží zdravie, aby sme mohli ďalej fungovať takto aktívne.

Pani Elena, spomínali ste, že spolu s dcérou a vnučkou sa stretávate v jednej škôlke. Ako sa vám trom generáciám spoločne spolupracuje?

E.K.: Veľmi dobre. Najmä keď chodím po malú do škôlky, je to tam zábavné. Chceli by sme s nimi naďalej spolupracovať. V rámci spolupráce so známou značkou, ktorá vyrába sušienky a oblátky, sme zorganizovali súťaž, kde mali deti vymyslieť a nakresliť vianočný baliaci papier. Zaangažovali sme tri materské školy a vyhralo dievčatko od nás, ktorého návrh bude na obaloch baliacich papierov pre celé Česko a Slovensko.

Hovorili ste o stretnutiach s deťmi zo škôlky. Ako toto medzigeneračné spojenie funguje?

E.K.: Ešte s tým iba začíname. Veríme, že to bude stále lepšie a lepšie. Chceme na tom pracovať, aby sa deti viac zaujímali o starých rodičov. Veľa k nám chodia starí rodičia s vnúčatami.

Myslíte si, že deti sa dnes zaujímajú o starých rodičov?

E.K.: Áno, ale musí ten podnet dať starý rodič. Deti ešte nemajú také predstavy a úctu k starším. Starí rodičia si k nim musia nájsť cestu.

F.O.: Najlepší spôsob výchovy je príklad. Deti nasledujú rodičov a starých rodičov, treba im venovať čas. Keď ideme do škôlky po vnúčatá, nie je to len obvyklých päť minút, ale niekedy aj dve hodiny, kým sa zo škôlky vymoceme. Treba pozdraviť milión kamarátov a my na rozdiel od rodičov máme na takéto veci čas, pretože sa neponáhľame do práce, variť či upratovať. Tým sa tiež vytvára vzťah.

Máte nejaké plány a projekty do budúcnosti?

F.O.: Chceli by sme centrum v Nových Zámkoch pozdvihnúť na úroveň Piešťan, ale ešte máme dlhú cestu pred sebou. Jarmilka a Marta, spoluzakladateľky a vedúce v Piešťanoch, sú pre nás vzorom, kam až sa dá dôjsť pri budovaní centra. Zameriavame sa najmä na seniorov. Naši členovia chodievajú napríklad spievať. V lete sme boli na Športiáde seniorov a radi by sme raz niečo také zorganizovali. Banská Bystrica to poňala veľkolepo, medaily nám odovzdával Jozef Pribilinec, držiteľ olympijského zlata v chôdzi. Chceli by sme tiež urobiť niečo prínosné pre mesto, zasadiť stromy, vytvoriť park alebo niečo podobné.

Mnohí ľudia si po odchode do dôchodku myslia, že už ich nič dobré nečaká, zostanú sami a budú sedieť doma. Čo by ste im odkázali?

E.K.: Aby nás nasledovali. Veľa mužov a žien v našom veku zostáva samých a okrem toho, že navaria deťom a vnúčatám, chýba im kontakt s inými ľuďmi. Treba sa zapájať, chodiť do takýchto centier, kde sa môžu stretávať s rovesníkmi. Sama budem mať čoskoro pravnúčatá, ale v kolektíve ľudí mám pocit, že nestarnem.

F.O.: Keď je človek sám, má to výhodu. Nemusí na nikoho brať ohľad, nikomu sa prispôsobovať. Ale ak sa rozhodne nezostať sám, mal by mať s tým človekom aspoň niečo spoločné. My máme tanec, zábavy, šport, cestovanie, turistiku… Žiť s niekým, s kým si nemáte čo povedať, vlastne nemá význam. Ale ak nájdete niekoho, s kým to má zmysel, treba to skúsiť. Chcieť, hľadať a skúšať. Hovorí sa, že čo chcete, to vám vesmír pošle, ale musíte to chcieť zo srdca a z lásky.

Príbehy výnimočných ľudí, ktorí dokazujú, že po odchode do dôchodku sa život nekončí, prináša značka Opavia. V spolupráci s občianskym združením AkSen podporuje medzigeneračné projekty a snaží sa o lepší život pre seniorov a spájanie generácií.

ts PR.Konektor