S Dodom sme sa rozlúčili potleskom aj modlitbou

Dodo zaplnil hľadisko a hral svoje requiem. Bubnoval na srdcia všetkých ľudí, ktorí ho prišli odprevadiť, aby mu na ďalekej ceste do muzikantského neba nebolo smutno. Rad za radom prichádzali k mikrofónu jeho priatelia, ale aj vedúce osobnosti mesta a vzdávali úctu mužovi, ktorý do nášho mesta priniesol džez. „Za všetkým hľadaj ženu," povedal vo svojom príhovore primátor mesta Remo Cicutto a očami hľadal Dodovu manželku Yvetku, ktorá svetoobčana Doda Šošoku zahrnula láskou, ktorá spôsobila, že Šošoka začal dýchať pre Piešťany.

Slová sa v sále striedali s hudbou, s Dodom sa rozlúčil Peter Lipa, Vlado Vizár, muzikanti zo Seredského bandu a ďalšie desiatky umelcov sediacich v hľadisku. Kedysi dávno nám Dodo povedal:
„Nepasujú mi plné cesty, autá. Som z toho chorý. Môj ideál je malé mestečko. V Piešťanoch je veľa zelene. Aj cudzinci hovoria, keď sem prídu: Aha, aké pekné mesto! A potom, z Piešťan nie je ďaleko na letisko do Bratislavy, do Schwechatu je tiež blízko, do Čiech blízko, do Tatier bližšie ako z Bratislavy, hore do Poľska si tiež rýchlo vybehnete! Sú tu parky, voda, kúpele, a toto je môj vkus, to je ideálne.
Ak tieto fakty spojím s Art Jazz Galery, kde je džez, tak potom to pre mňa znamená absolútnu idylu…" Opona sa zavrela za zvuku rytmického udierania bubnov. Zmizli vence, Dodov portrét, jeho červené bubny aj telo umelca – skryté v tme smutného lôžka s čapicou uvitou zo stoviek bielych kvetov.
Stovky ľudí vstali, tlieskali a modlili sa… Telesné pozostatky umelca na druhý deň previezli do bratislavského krematória. Uložené budú na cintoríne na Bratislavskej ceste.