Blog Petra Remiša: Posledná sms Dodovi Šošokovi
Sú ľudia, ktorí inšpirujú. Inšpirujú charizmou, prístupom k životu, umením. Dodo Šošoka bol jedným z nich. Priniesol do prachom zapadajúcich Piešťan závan veľkého sveta.
Zapustil tu nové korene, očaril svojím šarmom. Náš spoločný minipríbeh začal domom v starých Piešťanoch.
Práve tento dom ma raz inšpiroval k napísaniu básne a slávnemu džezmanovi sa zapáčil natoľko, že sa v ňom usadil. Knižku s tou básňou mi neskôr dovolil krstiť vo svojom podniku, čo som považoval za česť.
Prešli roky. Nedávno ma navštívil nemecký hudobník Titus Waldenfels. Učí sa slovensky a jedna z prvých otázok bola čo je s Dodom. Vraj po telefóne znel akosi divne.
Nemal som informácie, ale tušil som, že niečo je zle. Sľúbil som Titusovi, že ho budem informovať. Neprešiel ani týždeň a musel som mu poslať smutnú správu. Poslenú sms o Dodovi.
Myslím, že keď sa raz na konci svojej cesty obzriem späť a budem musieť priznať farbu, nebudem zapierať, že som Dodovi Šošokovi závidel. Závidel som mu lásku k džezu aj fakt, že inšpiroval. Závidel jeho životný štýl. Závidel, že žil svoj sen.
Rád by som mu ešte naposledy zavolal, ale už mi asi nezdvihne. Ale čo keď predsa.
Skúsim mu aspoň preposlať tú správu od Titusa:
dodo. velmi toto mi je luto.
Staršie blogy Petra Remiša:
– Očuješ čo očúvame?
– Ako premrhať prázdny život
– S novinami na večné časy
– Byť, či nebyť predsedom?
– Priznávam: Som pytlák
– Medveď v Piešťanoch
– Halloveen je mi ukradnutý
