Cyklotrasu do Vrbového využívajú desiatky tisíc cyklistov. Starosta Trebatíc Juraj valo prezradil, či sa predĺži
Zrejme nie sme jediní, kto si všimol čulý cyklistický ruch na len 7,6 kilometra dlhej cyklotrase z Piešťan cez Trebatice a Krakovany do Vrbového. Počítadlo prejazdov, ktoré je umiestnené v podjazde pod Vrbovskou cestou, takmer každý deň zaznamená viac ako 500 cyklistov. Číslo je také obrovské, že len o pár jednotlivcov ho dokáže prekonať počítadlo na vyše stokilometrovej Vážskej cyklomagistrále pretínajúcej aj Piešťany. Spýtali sme sa ústredného iniciátora stavby Zelená cesta, či takýto úspech očakával a čo ďalšie je s touto cyklotrasou v pláne, ale i na to, čo je nové v Trebaticiach, kde je Juraj Valo starostom obce.
Ste lídrom vzniku projektu cyklocesty štyroch samospráv s názvom Zelená cesta od úplného začiatku, keď vôbec vznikla myšlienka jej výstavby v telese nepoužívanej železnice z Piešťan do Vrbového. Na počítadle prejazdov po tejto cyklotrase sa v závere minulého týždňa zobrazil priemer 591 prejazdov denne – za mesiac júl počítadlo ukazuje číslo 17 016 a od začiatku roka je to 66 504 prejazdov. Je len jediná cyklocesta v regióne, ktorá jej môže konkurovať, avšak je nadregionálneho významu. Vážska cyklomagistrála pri Hornej Strede ukazuje približne len o dvetisíc prejazdov v tomto roku viac ako Zelená cesta. Sú tieto údaje dostatočným zadosťučinením za boj s prekážkami a neprajnými ľuďmi, ktorí boli dokonca aj súčasťou piešťanského mestského zastupiteľstva?
– Otázkou ste trafili klinec po hlavičke. Využiteľnosť cyklotrasy obyvateľmi či návštevníkmi regiónu je pre mňa najväčším zadosťučinením za energiu pri presadení tohto zámeru do reality. Tento pocit sa nedá nahradiť ničím. Na základe skúseností z okolitých krajín, v ktorých je cyklistická infraštruktúra vybudovaná v oveľa väčšom rozsahu, som počítal s veľkou využiteľnosťou cyklotrasy. Skutočnosť sa vyrovnáva mojim predpokladom. Som veľmi rád, že ju využívajú predovšetkým obyvatelia našich miest a obcí pri napĺňaní každodenných potrieb. Bicykel sa stal pre mnohých dôležitou súčasťou životného štýlu a dovolím si povedať, že cyklotrasa prispela k zvýšeniu životného štandardu obyvateľov regiónu. Pozitívna energia a úsmevy cyklistov či dáta zo sčítača to jasne dokazujú.

Cyklotrasa Zelená cesta má osadené počítadlo prejazdov v podchode popod Vrbovskou cestou.
Je fajn, že je cyklocesta masívne využívaná, no k prevádzke takéhoto projektu sa viaže i jeho štandardná údržba a správa majetku. Akým spôsobom to máte doriešené, ako funguje financovanie údržby cyklotrasy a kto sa tomu venuje?
– V rámci Rady Združenia obcí Zelená cesta, v ktorej má zastúpenie každá členská samospráva v osobe starostu či primátora, sme sa dohodli, že údržbu cyklotrasy ponecháme vo vlastnej réžii a vzhľadom na charakter stavby – líniová bude realizovaná komplexne v celom úseku jedným subjektom. Výkonným riaditeľom združenia je Radoslav Mlynár, ktorý má v náplni svojej práce zabezpečovať a koordinovať i správu a údržbu cyklotrasy, ktorú realizujeme brigádnikmi či využívaním techniky členských samospráv. Po zimnom oreze momentálne vykonávame druhý cyklus kosby. Naším cieľom je zachovať okamžitú prevádzku cyklotrasy i po víchriciach či prívalových dažďoch a operatívnosť je v tomto prípade najdôležitejšia. Náklady na prevádzku cyklotrasy znášame všetky samosprávy rovným dielom bez ohľadu na dĺžku cyklotrasy v jednotlivých katastrálnych územiach.

Cieľom združenia je postaviť cyklotrasu do Veľkých Kostolian s bodom napojenia na cyklotrasu Zelená cesta v mieste bývalej železničnej stanice v Trebaticiach.
Vrbové plánuje cyklocestu predĺžiť z okraja mesta až k priehrade Čerenec. Existujú zámery pripojiť napríklad aj obce v smere od Trebatíc až na Veľké Kostoľany? Ak áno, ktoré majú záujem sa na Zelenú cestu pripojiť, prípadne v akej fáze rozpracovanosti sa takýto zámer nachádza a či je možné na to zabezpečiť aj financie?
– Po vzore Združenia obcí Zelená cesta sme v roku 2018 založili Združenie obcí Cyklocesta Holeška, v ktorom majú zastúpenie členské samosprávy. Okrem Trebatíc sú to Borovce, Rakovice, Veselé, Dubovany a Veľké Kostoľany. Cieľom združenia je postaviť a prevádzkovať cyklotrasu z Trebatíc do Veľkých Kostolian s bodom napojenia na cyklotrasu Zelená cesta v mieste bývalej železničnej stanice v Trebaticiach. Navrhovaná cyklotrasa má dĺžku viac ako 11 kilometrov a začiatkom roka bolo na ňu vydané územné rozhodnutie.
V súčasnosti stojíme krátko pred vydaním stavebného povolenia na prvú etapu tejto cyklotrasy, ktorá bude viesť z Trebatíc do Boroviec. Jej dĺžka je 2,4 kilometra a na jej realizáciu máme zabezpečené finančné krytie z Rady partnerstva v objeme 1,6 milióna eur. Predpokladaný začiatok výstavby je február 2027. Našou hlavnou víziou je však v krátkodobom horizonte dopraviť obyvateľa Veľkých Kostolian cyklotrasami do okresného mesta či na Vážsku cyklomagistrálu. Význam a hodnota cyklotrás sa zvyšuje v prípade, že cyklotrasy sú zosieťované, vzájomne prepojené. Zelená cesta je v našom území bránou k okresnému mestu i k sieti ďalších významných cyklotrás.
Aby sme nezabudli na bežných motoristov. Cesta od Vrbového až po Trebatice už prešla rekonštrukciou. V zlom stave je však aj úsek cez celé Trebatice až po výjazd na diaľnicu. Komunikácia nie je obecná, ale krajská, ale ako krajský poslanec by ste mohli mať informáciu, kedy sa opraví aj úsek cesty Trebatice – Piešťany?
– V končiacom volebnom období sme piati krajskí poslanci zvolení za štvrtý volebný obvod – okres Piešťany vytvorili v župnom zastupiteľstve jednoliaty tím s cieľom posunúť rozvoj okresu v oblastiach kompetenčného rámca župy vyššie. Podarilo sa nám okrem iného presadiť rekonštrukciu cesty II/499 v úseku Vrbové – Trebatice a v rámci nasledujúcej druhej etapy príde čoskoro, predpokladám na prelome rokov, i k rekonštrukcii úseku Trebatice – Kocurice a časti cesty od jej križovania s cyklotrasou po Piešťany. Modernizácia štátnej cesty II/499 v úseku Kocurice – priecestie cyklotrasy Zelená cesta je zatiaľ pozastavená z dôvodu plánovanej výstavby cyklotrasy z Kocuríc s pripojením na Zelenú cestu. Tento zámer predpokladá i miernu prekládku trasovania spomenutej štátnej cesty v smere k Trebaticiam.

V Trebaticiach prebudovali chátrajúci Dom služieb, postavený v 60. rokoch minulého storočia, na polyfunkčný objekt pozostávajúci z nebytových priestorov, kde našli svoje miesto klub seniorov, pošta, kaderníctvo, kozmetický salón a jedenásť bytov.
Ako starosta však máte zodpovednosť v prvom rade za obec. V Trebaticiach máte základnú školu len pre prvý stupeň, ministerstvo školstva však tlačí na tento druh škôl, aby sa zrušili. Vám sa ju však podarilo zachovať. Čo ste museli urobiť, aby škola v obci ostala, a darí sa vám zabezpečiť pre školákov dôstojné priestory?
– Škola je neplnoorganizovaná, ale každý ročník má svoju triedu. Keďže zachovanie základného školstva v Trebaticiach je pri riadení obce pevne hodnotovo ukotvené a je jednou z priorít jej vedenia, v roku 2023 sme sa zapojili do prebiehajúcej reformy školstva zriadením dvoch cyklov. V prvom cykle výchovno-vzdelávacieho procesu sa vyučujú žiaci v prvom až treťom ročníku a v druhom cykle vo štvrtom a piatom ročníku. Čiže sme boli nútení zriadiť učebňu pre piaty ročník dočasne v klubovni, ktorá bola využívaná dovtedy na absolvovanie telesnej výchovy. Za týmto účelom sme následne využívali externé priestory v rámci obce.
Počas týchto letných prázdnin sme pristúpili z rekonštrukcii školy prestavbou, ktorej cieľom je vybudovať novú učebňu. Stavebné práce musíme stihnúť do konca augusta. Celkové obstarávacie náklady predstavujú sumu 130-tisíc eur a sú hradené z veľkej časti z vlastných zdrojov obce. Stále však nemáme vyhrané, keďže dnes v samospráve prebieha doslova boj na viacerých frontoch. Bojujeme o žiaka, zachovanie kamennej prevádzky pošty či iných tradičných hodnôt a štátom v minulosti poskytovaných služieb.
V súčasnej dobe trápia obce a mestá rastúce ceny v odpadovom hospodárstve. Firmy, ktoré v tejto oblasti podnikajú, často zneužívajú svoje monopolné postavenie v regiónoch. Dá sa s tým niečo robiť?
– Téma odpadového hospodárstva je v rámci spravovania samosprávy veľmi široká oblasť, ktorá potrebuje osobitý priestor. V zásade však zastávam názor, že sa ocitáme v období, keď sa nám ponúka historická šanca uchopiť odpady opätovne do samosprávnych rúk. Dôvodom je zákonná povinnosť zavedenia tzv. mechanicko-biologickej úpravy odpadov pred skládkovaním. Takúto príležitosť sme tu už raz mali a bolo to na prelome milénia, keď sa samosprávy v našom regióne nedokázali zjednotiť za účelom vybudovania skládky komunálnych odpadov. Skládku neskôr ovládla nadnárodná spoločnosť, čo malo dopad na samotné ceny za uloženie odpadov. Neskôr sa táto skutočnosť premietla do výšky miestnych poplatkov za odpady platených občanmi.
Mestá či združenia obcí, ktoré boli v tejto oblasti aktívne a prevzali na svoje plecia ďalšiu ťarchu s výstavbou skládky a jej prevádzkou, logicky vyberajú dnes od občanov oveľa nižšie poplatky za komunálne odpady ako samosprávy, ktoré boli pasívne. Obec Trebatice je zakladajúcim členom samosprávnej odpadovej spoločnosti Združenia obcí Holeška pre triedenie a nakladanie s odpadmi, ktorá už od roku 2016 zabezpečuje zber, triedenie, zhodnotenie či zneškodnenie odpadov v Trebaticiach a v súčasnosti v 16 samosprávach vrátane miest Vrbové a Brezová pod Bradlom.
Ďalší projekt v odpadovom hospodárstve, v tomto prípade už nadregionálny, vznikol v lete minulého roka. Pri vzniku Samosprávnej odpadovej spoločnosti ako záujmového združenia právnických osôb so sídlom v Cíferi stála ako zakladajúci člen opäť i obec Trebatice. Spoločnosť vznikla na pôdoryse štyroch okresov – Piešťany, Hlohovec, Trnava a Galanta – a zahŕňa v súčasnosti členstvo 52 samospráv vrátane mesta Galanta, čo predstavuje takmer 100-tisíc obyvateľov. Členstvo Trnavského samosprávneho kraja v tejto odpadovej spoločnosti schválili poslanci na júnovom zasadnutí župného zastupiteľstva. Po vzore talianskej Contariny či samosprávnych odpadových spoločností v Českej republike sa i na Slovensku vytvára veľmi silná samosprávna odpadová spoločnosť s dosahom na rozsah a kvalitu poskytovaných služieb, cenotvorbu, zabezpečenie zákonných povinností v odpadovom hospodárstve a ja verím, že i so zreteľom na primeranú výšku miestnych poplatkov.
Slovensko trápia aj rozdrobené samosprávy. Každá aj maličká obec musí zo zákona realizovať svoje kompetencie a mať úradnícke spôsobilosti, aj tie niekoľkotisícové, čo chod samospráv predražuje. Čo by sa s tým dalo robiť ako iniciatíva odspodu hore, a nie tak, že zvrchu štát bez poznania regionálnych súvislostí niečo nariadi?
– Aktivitu v tejto oblasti prevzalo Združenie miest a obcí Slovenska a združenie Samosprávne kraje Slovenska – SK8, ktoré spolupracovali na tvorbe pozičného dokumentu reformy verejnej správy. Jeho výstupom nie je rušiť samosprávy, ale zlučovať ich do združenia obcí za účelom efektívneho, hospodárneho a zákonného spravovania. Keď to mám povedať jednoduchšie – agenda, ktorá je neefektívna, nehospodárna pre malé obce, no zo zákona ju musia zabezpečovať, sa stáva ekonomicky priaznivou vtedy, pokiaľ ju zabezpečujú obce spolu v rámci väčšieho celku. Dnes ani 27-tisícové mesto Piešťany nemá vyhrané. Takisto pri nastavených pravidlách trebárs v oblasti základného školstva musí bojovať o každého žiaka i z okolitých obcí, aby prevádzka základnej školy bola samofinancovateľná zo štátom poukázaných transferov. V miestnej i regionálnej samospráve sa menia pravidlá hry. Sme odkázaní na spoluprácu.