Jozef Prištic a jeho žena Terézia sú príkladom nezlomnej vôle a pracovitosti

V dôchodku sa venuje mnohým činnostiam, pestuje a dorába si nielen zeleninu, ovocie od semienka až po rodiacu rastlinu, ale chová i hydinu, a ak príde návšteva, v pivnici má vždy aj niečo „na zahriatie“. Na jeseň sa manželia Terézia a Jozef Prišticovci tešia nielen bohatej úrode jabĺk, sliviek, hrozna, ale keď sme tam boli naposledy, gazda nám s hrdosťou ukazoval aj krásne veľké papriky, kaleráby gigant a všelijakú inú zeleninu. Len fazuľa, ktorú lúskala a preberala jeho pracovitá a milá žienka, sa tento rok akosi nie veľmi vydarila. Bolo ju treba dôkladne popreberať.

S Prišticovcami som sa zoznámila len nedávno, keď ich Centrum pomoci pre rodinu spolu s primátororom Piešťan ocenilo za dlhoročné príkladné manželstvo. Nielen preto, ale aj pre mnohé staviteľské úspechy som sa rozhodla navrhnúť Jozefa Prištica za osobnosť Piešťan. A hoci môj návrh neuspel, chcem sa s ním podeliť s čitateľmi Piešťanského týždňa.

Môj návrh bol v tomto znení: „Dovoľte mi, aby som navrhla na ocenenie nielen v mojom mene, ale aj v mene odborníkov v oblasti stavebníctva obyvateľa Piešťan, diplomovaného technika Jozefa Prištica (5. 6. 1933 v Piešťanoch), ktorý počas aktívneho pracovného a príkladného osobného života riadil, projektoval a budoval významné technicko-prevádzkové budovy, ale aj množstvo bytových jednotiek prioritne v Piešťanoch, no i v iných mestách Slovenska. Ide o človeka, ktorý svojou odbornosťou, nasadením, precíznosťou a tvorivosťou prispel k rozvoju a zveľadeniu mesta Piešťany. Tam, kde pôsobil, šíril jeho dobré meno.

Stavby, ktoré J. Prištic úspešne ukončil (navrhol, naprojektoval, postavil), sú až do dnešných dní naplno funkčné a ochraňujú mesto. Postavil napríklad limnigrafickú stanicu, štvorcovú stavbu pri vjazde na kúpeľný most. Slúži na meranie vody v Piešťanoch a jej napojenie na Oravskú priehradu a tiež Liptovskú Maru (pre bezpečnosť).

Tiež postavil ‚dolnú hať‘ pri reštaurácii Benátky, pričom pri výstavbe musel zvládnuť aj inovatívnu, novú technológiu, odolnú voči agresívnej sírnej kúpeľnej vode. Táto stavba bola a je dodnes dôležitou pre Kúpeľný ostrov i mesto Piešťany, pretože zabraňuje zatopeniu ostrova a chráni ťažbu liečivého bahna. Objekt odvádza použitú kúpeľnú vodu cez tlakový zberač približne jeden kilometer do Rimplerovej važiny. Zberač je vybudovaný vedľa štátnej cesty v smere Piešťany – Ratnovce. Založenie objektu sa budovalo z bezpečnostných dôvodov na larsenovej stene z oceľových profilov.

Ako som už uviedla, staval tiež bytovky, čím získali desiatky, ba možno stovky obyvateľov príbytky – na Námestí SNP vedľa mestského úradu, na Sasinkovej ulici, na Ulici Ivana Stodolu, na Vážskej ulici, ale aj inde. Toľko v skratke k jeho stavebnej činnosti v Piešťanoch.

Počas svojho pracovného života postavil tiež množstvo ďalších významných objektov či líniových stavieb. V rámci Povodia Váhu bol zodpovedný a riadil úsek Váhu od hraníc s Poľskom po Kolárovo. Riadil aj rieku Nitru od jej prameňa až po výtok do Váhu. Postavil závod v Ružomberku, cestu okolo Liptovskej Mary či rekreačné zariadenie v Bešeňovej. Ďalej vybudoval štyri malé vodné elektrárne. Budoval v Ružomberku, Krpeľanoch, Bošanoch, Drahovciach, Hornej Súči, Trenčianskej Turnej. V Považskej Bystrici vybudoval 80 rodinných domov, sanoval závody K. Gottwalda, v Šali staval technologicky náročnú výrobňu a sklad NPK, kde sa pracovalo vo dne, v noci celých 365 dní, pretože išlo o ostro sledovanú stavbu z bezpečnostných dôvodov. V Šali postavil tiež hotel, ČSAD pri železnici, mlynicu vápenca, 200 metrov vysoký komín z prefabrikátov. Postavil viac objektov menšieho významu. Riadil 180 pracovníkov, štyroch stavbyvedúcich a desať majstrov.

Jozef Prištic je muž, ktorý žil a žije aktívny život aj v 92 rokoch a Piešťany môžu byť na takýchto pracovitých a cieľavedomých ľudí právom hrdé. I preto je pre mňa osobnosťou. A jeho manželka Terézia príkladom ženy, ktorá v každom okamihu svojho bytia podporuje, povzbudzuje a miluje svojho muža.“

Život sa s nimi tiež nemaznal. „Prvé dieťa nám zomrelo, ale nejako sme to zvládli. A potom sa nám narodil syn,“ uviedla Terézia Prišticová. Na synove športové úspechy sú obaja manželia, ktorých zdobí už deväť krížikov, hrdí. A aj keď sa Terézia na slávnosti oceňovania dlhoročných manželstiev trošku sťažovala, že z roka na rok sa jej ťažšie chodí, v radostnej eufórii zvládla s paličkou pomocníčkou nielen schodíky na pódium, kde jej podobne ako všetkým prítomným manželským dvojiciam zablahoželal primátor Piešťan spolu s predstaviteľkou z Centra pomoci pre rodinu z Trnavy, ba ukázala nám, ako treba v knižnici správne a bezpečne zísť aj zo schodov.

O pol roka nato, v septembri, sme si vypočuli jej obdivuhodné slová: „Od rána som na nohách, tak som privítala, že si môžem na chvíľu sadnúť a prebrať fazuľu. Viete, mám už vyše deväťdesiat a ešte stále varím. Môj muž je dobrý stravník, zje všetko. A ja, keď stojím nad sporákom, modlím sa, aby som aj tento obed dovarila. Chvalabohu sa mi to zatiaľ darí.“

Jozef a Terézia Prišticovci aj takýmito zdanlivo obyčajnými skutkami dokazujú, že uznávajú hodnoty rodiny, jej kvalitu, súdržnosť a pevnosť zväzku manželského.