Kultúra v Piešťanoch za milión pre hostí, ktorí sem za ňou aj tak nechodia

Prírodné kino je výbuch populizmu. Zdedili sme rozpracovaný projekt v štádiu, v ktorom nám neostalo nič iné, len ho dokončiť. Piešťany nie sú takým veľkým mestom, aby si mohli dovoliť tri kiná, z toho dve v našom vlastníctve, a všetky robili jedno a to isté. I také vyjadrenia odzneli na minulotýždňovom zasadnutí mestskej rady aj na adresu letného kina, ktoré v budúcom roku stojí pred svojou obnovenou druhou sezónou.

Znovuotvorenie prírodného kina, august 2020

Či podobné vyjadrenia motivovala len neschopnosť nového riaditeľa Mestského kultúrneho strediska (MsKS) v Piešťanoch Petra Sedláčika nájsť ekonomicky zmysluplné využitie prírodného kina, alebo je to uvedomenie si programovej a finančnej nezmyselnosti tohto projektu, sme sa nedozvedeli. Fakt je, že vyjadrenia uvedené na začiatku tohto článku odzneli z úst primátora Petra Jančoviča, ale aj dvoch členov mestskej rady – Ivety Babičovej a Rema Cicutta.

Piešťanský týždeň však už celé roky poukazuje na skutočnosť, že zneužitie ochoty práce dobrovoľníkov a státisíce eur investované do rekonštrukcie prírodného kina z verejných peňazí boli len nezmyselným populizmom útočiacim na nostalgické cítenie a občiansky aktivizmus Piešťancov. S jediným cieľom – získavať politické body. A práve touto „jednoduchosťou“ v myslení pri lákaní voličov sa najmä v rokoch 2014 až 2018 prezentovalo dnes už zaniknuté regionálne politické zoskupenie s ľúbivým názvom Spoločne pre Piešťany.

Paradoxom je, že práve toto združenie populistov v úvode svojho nástupu do regionálnej politiky nechalo spracovať na existujúci projekt plaveckého centra štúdiu ekonomickej udržateľnosti. Z nej vzišlo, že jeho prevádzka okrem nákladov na výstavbu by bola aj trvalou záťažou na rozpočet mesta. To bol dôvod, ktorý poslúžil, aby svojou väčšinou hlasov v zastupiteľstve tento projekt stopli.

Ale v prípade prírodného kina, keďže tento projekt si osvojili ako svoju populistickú politickú prezentáciu, im už žiadna štúdia uskutočniteľnosti nechýbala a dnešok je toho hmatateľným dôsledkom.

Fontána ponúka len to čo je k videniu po celom Slovensku

Prírodné kino v číslach

Pozrime sa na tento počin v číslach. Od roku 2015 sa v prírodnom kine preinvestovalo takmer 150-tisíc eur. V roku 2020 radnica vyčlenila 30-tisíc na premietaciu techniku a pre rok 2021 si kino vyžaduje ďalších 15-tisíc eur na elektroinštaláciu.

K tomu treba prirátať i súčasné mzdové požiadavky na jedného stáleho zamestnanca prírodného kina a dohodárov, ktorí majú v čase podujatí chod prírodného zabezpečovať a na ktorých výplaty požaduje z mestského rozpočtu vyčleniť finančné prostriedky nový riaditeľ MsKS Peter Sedláčik.

Pritom je prírodné kino priamou konkurenciou aj scénam v správe MsKS. Hudobnou produkciou napríklad Hudobnému pavilónu, takzvanej mušli, a premietaním filmov kinu Fontána. Pódiovým vystúpeniam je prírodné kino tiež len alternatívou, kde sa uskutočnia podujatia, či na pódiu v Hudobnom pavilóne, v kine Fontána, či v Malej scéne MsKS na Ulici A. Dubčeka.

Kultúrne podujatia ponúka vo svojich priestoroch i Piešťanské informačné centrum a mestská knižnica, obe sú tiež vo vlastníctve mesta a tiež fungujú z verejných finančných prostriedkov.

Konkurenciou pre MsKS je aj Elektráreň Piešťany

Kultúru nerobia len mestské zariadenia

Do prostredia ponúkania kultúry v kúpeľnom meste však vstupujú aj iné subjekty. Dom umenia vo vlastníctve štátu ponúka premietanie filmov, ale aj hudobnú produkciu či scénické predstavenia.

V neposlednom rade na poli kultúry pôsobia tiež nie mestské zariadenia ako Elektrárňa Piešťany a novým hráčom v oblasti kultúry je ARTA, ktorá našla svoje priestory v budove niekdajšieho Figara na Kollárovej ulici. Okrem galerijnej činnosti má ambície na podujatia vhodné na komorné scény.

Kultúru v meste ponúkajú aj privátne agentúry, napríklad CityFest v centre mesta či jesenný September Fest.

Do tohto roka prevádzka mestských kultúrnych inštitúcií stála daňových poplatníkov milión eur, v budúcom roku má túto finančnú ambíciu z verejných prostriedkov len MsKS. A takmer pol milióna chce na svoju prevádzku mestská knižnica.

Je teda na mieste otázka, či mesto, ktorého počet obyvateľov z 33-tisíc v roku 1995 klesol na súčasných ani nie 28-tisíc, chce naozaj do svojej kultúry investovať ročne 1,5 milióna eur z mestskej pokladne.

Novým hráčom v oblasti kultúry je ARTA

Lákadlo má byť to, čo ponúkajú všade

Často zaznieva argument aj zo strany vedenia mesta, že je takto ambiciózne nastavená kultúra v kúpeľnom meste pre Piešťany tradícia a program je lákadlom i pre jeho návštevníkov.

Piešťanské kiná však neponúkajú nič iné ako kiná na celom Slovensku. Putovné činohry, ktoré vo väčšine svojich predstavení v mestských zariadeniach účinkujú, majú vo svojej šnúre jeden týždeň vystúpenie napríklad v Handlovej, potom v Piešťanoch a o týždeň ich môžete vidieť trebárs v Púchove. S hudobnými kapelami je to rovnaké. Piešťany sú pre ne len zastávkou v ich celoslovenských vystúpeniach. A tak prirodzene ani jedno uvedené kultúrne podujatie návštevníka z väčšej diaľky ako od Prašníka, Maduníc či Hornej Stredy do Piešťan neprivedie.

Piešťany majú mestský rozpočet v priemere 23 miliónov eur. Obrovský investičný deficit je napríklad v dopravnej infraštruktúre. O deravých mestských cestách píšeme hádam každý mesiac.

Sociálne zabezpečenie obyvateľov mesta zatiaľ ako-tak funguje aj vďaka eurodotáciám.

Športovci sa o každé euro na športovanie pre deti na zastupiteľstve doslova trhajú. Neraz sú poslanci vystavení i nátlakovým protestným akciám, aby na šport pre deti v mestskej kase našli prostriedky.

Banálna vec, akou je výmena starých okien a odstránenie azbestových obkladov na piešťanských školách, prebieha na etapy už celé roky. Oprava záchodov v materských školách sa rieši zväčša, až keď sú v havarijnom stave.

Kolonádový most je opravený len vďaka dotácii mimo rozpočtu mesta.

Lávka pre peších bez krajských peňazí a financií vlastníkov inžinierskych sieti, ktoré v nej vedú, by hádam doteraz bola len v štádiu zákazu vstupu.

O mestskej plavárni Piešťanci snívajú už celé roky a stále bez reálnej vízie aj v najbližšej dobe.

Do mestskej športovej infraštruktúry (futbalový štadión, basketbalová hala, zimný štadión a podobne) ide ročne zhruba 300-tisíc eur a je to suma, ktorá tieto športoviská ledva drží pri živote a bez množstva práce a sponzorstva nadšencov by väčšina ani neprežila.

Ale kultúrne mestské stánky, ktorých hľadiská bez významného záujmu verejnosti väčšiu časť roka zívajú prázdnotou, stoja mesto milión a ich spravovatelia chcú pravidelne každý rok ešte viac.

Odkiaľ a kam smerujú Piešťany?

Na poslednom zasadnutí mestskej rady zaznelo, že vedenie radnice by si malo vlastne stanoviť, odkiaľ kam chcú Piešťany ísť. Ale malo by to byť s ohľadom na mestské finančné možnosti aj zohľadnením súčasnej doby.

V súčasnosti si už asi nik nevie predstaviť, že jediným zdrojom kultúry v domácnosti bola čierno-biela televízia a v nej týždenne jeden celovečerný film. Asi si už nik nevie predstaviť, že jeden film vypredá kinosálu v ten istý deň aj tri po sebe nasledujúce predstavenia.

Dnešné generácie si však už nedokážu predstaviť ani to, že na dovolenku pri Jadrane (okrem v tej dobe nadpriemerných financií) musel človek spĺňať aj kritériá politickej spoľahlivosti. A preto v tej dobe praskali vo švíkoch domáce letoviská, medzi ktoré, a to luxusnejšie, patrila aj piešťanská Sĺňava. Ale tie časy sú už nenávratne preč.

Takže zhrnutie. Mesto Piešťany už nežije zo štátneho rozpočtu ako pred rokom 1989. Žije z podielových daní od štátu, ktorých objem sa viaže k počtu jeho obyvateľov. Počet návštevníkov mesta v tom žiadnu úlohu nehrá. Teda len z malej časti, ak sa návštevník v Piešťanoch ubytuje, do mestskej kasy odvedie daň z ubytovania. To je však čiastka, z ktorej by vyžila nanajvýš mestská knižnica.

Mesto má tvorený príjem do svojej kasy aj z miestnych poplatkov a daní. Tvorí ho daň z nehnuteľnosti, daň za prenájom verejného priestoru, daň za psa či napríklad aj poplatky za parkovanie. Hospodári tak s rozpočtom niečo málo nad dve desiatky miliónov eur ročne. Pričom to nestačí na takmer žiaden prebytok pre zásadné investície do škôl, ciest či sociálnej oblasti. Ale kultúra bez valného záujmu verejnosti len ako súčasť prestíže a nostalgie z minulosti mesto ročne stojí milión eur ročne.

Mesto by sa však malo zo samotnej podstaty samosprávy v prvom rade starať o svojich obyvateľov a o ich dobrý život. Utrácanie peňazí pre návštevníkov je bonus, ktorý môže byť, keď si to bude môcť mestská pokladňa dovoliť a domáci budú už mať všetko, čo pre plnohodnotnú kvalitu života v okresnom meste potrebujú.

107 Shares

Najnovšie správy

Tento rok sa študenti z Gymnázia Pierra de Couberina v Piešťanoch opäť zapojili do celoslovenskej súťaže René Anasoft litera gymnazistov…
  • 12.04.2021, 00:02
  • Mladí dnes / Školy / Piešťany
Toto leto sa v kaštieli v Moravanoch nad Váhom uskutoční tretí ročník medzinárodnej umeleckej výstavy Artrooms Moravany 3 - témou…
  • 12.04.2021, 10:00
  • Kultúra a spoločnosť / Podujatia / Výstavy / Región
pondelok, 12. apríla 2021
Meniny má Estera, zajtra Aleš