Som chudobná, ukradli mi fantáziu
V detstve a potom aj neskôr v dospelosti sa mi často snívavalo, že letím. Stačilo roztiahnuť ruky a už som plachtila. Nie príliš rýchlo, len ako keď nad krajinou letia divé husi. Cítila som prúdenie vzduchu, dívala sa dolu a pozorovala krajinu.
Raz som doletela na zvláštnu železničnú stanicu. Bola ako z historických filmov. Do drevených vagónov s mrežami nastupovali ľudia. Na stanici bol ruch, vpredu fučala parná lokomotíva, práve sa chystala vyraziť do diaľav. Silným syčaním vypustila paru, potom sa začali točiť kolesá, zopäté v pohyblivom páse. Nikdy som takú nevidela, hoci som takmer celý život prežila v domčeku pri železnici. Ľudia, ktorí do toho vlaku farby sépie nastupovali, rozprávali po rumunsky. Mali hranaté kufre. Rozumela som im.
Inokedy som lietala nad oceánom, potom nad pšeničnými poľami, kde mi ale prekážali elektrické drôty. Ako keď pustíte šarkana a z toho púšťania nemáte radosť, lebo mu povoľujete iba toľko, aby sa nezachytil do vedenia. Snažila som sa línie drôtov podletieť, nadletieť, ale stále tam boli. A prekážali vo voľnosti. Cítila som sa ako väzeň, ktorého pustia na priepustku domov len na jedinú hodinu.
Páčilo sa mi však lietať s divými husami. Prvá – tá to celé riadila. Ja som sa nechala viesť jej múdrosťou a pokojom. Cítila som sa fajn, bezpečne a priateľsky – v kŕdli veselo gagotajúcich družiek – sestričiek. Vtedy som si pomyslela: „Ach, ako mi je dobre.“ Možno som predtým bola divá hus. Ktovie?
No život šiel ďalej a prišli oveľa ťažšie sny. V nich obloha patrila peklu. Diabol s prenikavo krvavými zrenicami a bielkami okolo tých zreníc sa nado mnou skláňal a svojím ohnivým dychom vypúšťal smradľavý zápach rovno do mojich úst. Zamrela som od strachu a nebola schopná vydať ani slabučký výkrik. Mokrá ako myš. Anjelikovská košieľka, čo mi dali na onkológii, sa dala žmýkať.
Teraz snívam noci bez snov. Som chudobná, pretože mi ukradli kontakt s ríšou fantázie. Idem, urobím, nakúpim, napíšem, prečítam, zamknem, zavolám, vybavím, uvarím, doladím, zrátam a vyvenčím. Ani krídla, ani husi, ani diabol. Som robot. A môj software šliape systémom nula/jedna. Pravda/klamstvo. Plus/ mínus. Život/smrť…
