Štefánik spĺňa všetky kritériá, podľa ktorých sa pozná veľká osobnosť

Položením vencov k rodnému domu Milana Rastislava Štefánika v Košariskách v okrese Myjava si pri príležitosti 140. výročia jeho narodenia túto významnú osobnosť československej histórie uctili všetci traja najvyšší ústavní činitelia, predstavitelia cirkví, samospráv, rôznych spolkov a organizácií. Oslavami tohto výročia zároveň skončil Rok Milana Rastislava Štefánika, ktorý bol vyhlásený vlani pri príležitosti sto rokov od tragickej smrti tohto vedca, diplomata a generála francúzskej armády. Prezidentka Zuzana Čaputová vo svojom príhovore povedala, že Štefánik spĺňa všetky definície a kritériá, podľa ktorých sa pozná veľká historická osobnosť.

„Ako inak mohol talentovaný chlapec z Košarísk prekonať chudobné miestne pomery, ak nie tým, že k svojmu mimoriadnemu nadaniu pridal aj nevyčerpateľnú snahu prebiť sa. Prebiť sa k vzdelaniu, k vede, k najvyšším duchovným výdobytkom svojej doby,“ povedala prezidentka „Historici, ktorí sa venujú jeho životu a dielu, sú fascinovaní tým, ako rýchlo a s akou jasnozrivosťou pochopil, že vypuknutie prvej svetovej vojny je pre Slovákov historickou príležitosťou pre dosiahnutie národnej slobody. Od samého začiatku mu bolo jasné i to, že vlastnú slobodu si môžeme vybojovať iba spolu s Čechmi,“ dodala prezidentka Čaputová.

Predseda parlamentu Boris Kollár podčiarkol húževnatosť a neúnavnosť rodáka spod Bradla. „Nič mu nebolo nemožné, preto jeho výsledky prekročili ďaleko za hranice našej domoviny a stali sa cenným dedičstvom nielen pre nás, Slovákov, ale aj pre ostatné krajiny Európy a sveta,“ pripomenul Kollár. Premiér Igor Matovič podčiarkol, že aj keď Štefánik precestoval svet, vždy sa chcel vrátiť domov. Svoj um, vedomosti a kontakty podľa Matoviča využil na to, aby pomohol vytvoriť krajinu, v ktorej budú môcť Slováci žiť ako slobodný národ.

Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách neďaleko Brezovej pod Bradlom. V roku 1912 získal francúzske občianstvo, v rokoch 1914 – 1918 bol v službách francúzskej armády a diplomacie a súčasne sa stal spolu s Tomášom Garrigueom Masarykom a Edvardom Benešom hlavným predstaviteľom československého odboja, usilujúceho o vytvorenie samostatného československého štátu. Od októbra 1918 bol prvým československým ministrom národnej obrany, od novembra 1918 minister vojny prvej československej vlády.

Štefánik 4. mája 1919 nastúpil na letisku pri Udine do lietadla Caproni 450. Cieľom cesty bolo letisko vo Vajnoroch pri Bratislave. Lietadlo však nepristálo a náhle sa zrútilo neďaleko Ivanky pri Dunaji. Všetci v lietadle boli na mieste mŕtvi. Milan Rastislav Štefánik je pochovaný v monumentálnej mohyle na Bradle nad svojou rodnou obcou, jej autorom je významný slovenský architekt Dušan Jurkovič.

sita/vd