Odvolanie im nepomohlo, pokutu musia uhradiť a čierne stavby odstrániť
Vlekári z Ratnovskej zátoky, firma Labonte z Nitry, sa predsa pokute za svoje čierne stavby nevyhnú. Podľa našich informácií sankcia zo strany piešťanského stavebného úradu bola opäť udelená a z nej vyplýva aj v povinnosť odstrániť čierne stavby, ale aj zaplatiť šesťcifernú pokutu za objekty v Ratnovskej zátoke realizované bez povolení a navyše v štvrtom pásme ochrany prírody.
Prevádzkovateľom Ratnovskej zátoky udelil piešťanský stavebný úrad za čierne stavby rekordne vysokú pokutu 150-tisíc eur ešte v auguste minulého roka. Firma Labonte sa voči tomu odvolala a nadriadený stupeň, okresný úrad, sa odvolaním zaoberal a mestu rozhodnutie vrátil s určitými výhradami na opätovné prerokovanie správneho deliktu.
Piešťanský stavebný úrad sa výhradami zaoberal a vydal nové rozhodnutie. Na rozhodnutí o skutkovej podstate, že v úvode minulého roka firma Labonte vystavala v Ratnovskej zátoke stavby bez akejkoľvek snahy získať na ne legálne povolenia, sa podľa našich informácií nič nemení. Radnica však čiastočne pozmenila výšku pokuty, no i tak vraj má ísť o šesťciferné číslo.
Nepovolené stavby
Ide o bazén s rozmermi 16×8 metrov s nadväzujúcou spevnenou plochou (vydláždenou asi 26,5×47 m), stavbu terasy so sociálnym zariadením (pôdorys asi 25×20 m), uzatvorenie pôvodnej terasy, a tým rozšírenie odbytovej časti reštaurácie, skladový kontajner, 20 ks betónových platní s rozmermi 5×5 m (na ktorých boli ukotvené stany, ku ktorým je privedená elektrika – osvetlenie), stavbu plážového bufetu, rozšírenie – prístavba vstupného objektu.
Vlek je v prevádzke
Už 6. mája ohlásil WakeSoul Ratnovská zátoka opätovné začatie prevádzky areálu, tento rok však len jej športovej časti. „Otvárame iba prevádzku vleku, náš volejbal a shop, kde sme pripravili aj občerstvenie. Ostatné časti nášho areálu ostávajú zatiaľ mimo prevádzky,“ uvádzajú na sociálnej sieti.
Vlani však v tomto čase mali za sebou už obrovskú otváraciu párty s hlučnou hudobnou produkciou, ktorá mala podľa ochranárov dramatický vplyv na hniezdenie vtákov najmä na chránenom Vtáčom ostrove.
Ratnovská zátoka ako športový areál
Vodná nádrž Sĺňava vznikla v 50. rokoch minulého storočia ako súčasť Vážskej kaskády s úlohou regulácie hladiny Váhu a možnosťou plavby veľkých lodí cez jej plavebnú komoru, ale tiež aj ako hydroelektráreň.
V 80. rokoch minulého storočia vznikol aj vodnolyžiarsky areál v Ratnovskej zátoke. Jedna z jeho úloh bola, aby vodní lyžiari nemuseli pri svojom športovaní používať motorové člny, ktoré sa pre tento druh športu vyznačujú veľkým výkonom motora a značnou hlučnosťou.
Novovzniknutá vodná plocha najprv prilákala migrujúce vtáky ako miesto oddychu pri ich ceste. Neskôr sa stala zimoviskom pre operence zo severnej Európy a letným hniezdiskom pre vtáctvo z juhu. Niektoré si tu však našli trvalý domov. Na Vtáčom ostrove bolo zaznamenané hniezdenie rybára veľkého, čajky čiernohlavej, ale aj veľkých morských čajok ako čajka sivá či čajka striebristá.
Podnikateľská arogancia k prírode
To bol dôvod, prečo sa o túto lokalitu začali zaujímať ochranári. Sĺňava bola najprv v 80. rokoch chránenou študijnou plochou, neskôr chráneným vtáčím územím a po vstupe Slovenska do Európskej únie bola zaradená medzi významné vtáčie lokality v rámci Európy a začlenená ako mimoriadne dôležitá oblasť do Natura 2000, s čím súviselo aj zriadenie štvrtého pásma ochrany prírody.
Sĺňava nikdy neslúžila na hromadné rekreačné účely a už vôbec nie na hlučné diskotéky. Všetci doterajší nájomcovia vodnolyžiarskeho areálu v Ratnovskej zátoke vo vlastníctve štátnych vodohospodárov to aj akceptovali. Až do doby, kým sa na jeseň v roku 2018 v Ratnovskej zátoke nezjavili konatelia nitrianskej eseročky Patrik Masár a Džemil Šefkii.
