Nová podoba Bratislavskej i cyklochodník na A. Hlinku vyvolávajú pochybnosti

Obe tieto stavby nesú jeden spoločný znak, v súčasnosti rozpačité a často i odmietavé postoje verejnosti k črtajúcim sa výsledným podobám oboch stavieb.

Rozpaky nad nimi majú logický základ. Ten má pôvod nie v súčasnom, ale v  predchádzajúcom vedení radnice. V jednoduchosti opísané. Dva projekty z troch, ktorých realizáciu Miloš Tamajka spustil v závere svojho primátorovania, išli vo výrazne „utajenom móde“, a tretí projekt zo záveru jeho primátorovania na rekonštrukciu Krajinského mosta detailne predstavil verejnosti a mestským poslancom až nový primátor Peter Jančovič.

A aj to najmä z dôvodu, že potreboval pre dofinancovanie rekonštrukcie Krajinského mosta otvoriť mestský rozpočet na rok 2019 a navýšiť prostriedky na stavbu.

Ak sa pozrieme a začneme hľadať stopy po dvoch „utajených“ stavbách, na mestských webových stránkach zistíme informácie len čiastkové.

Z toho, čo sa nájsť dá, do oči udrie dokument s názvom: „Oznámenie o začatí stavebného konania – Chodníky, osvetlenie, zeleň Bratislavská cesta v Piešťanoch. Stavebné objekty: SO 01 Rekonštrukcia chodníkov SO 02 Verejné osvetlenie, SO 03 Sadové úpravy, SO 04 Cyklistický a peší chodník, SO 05 Odvodnenie.“

Ten sa na mestskej webovej stránke zjavil na konci apríla v roku 2017. V ozname sa môžeme dočítať ako dôvod neinformovania verejnosti s podrobnosťami stavby niekoľko zásadných informácií. Vtedajšia vedúca stavebného úradu piešťanskej radnice Alena Horešová vyhláškou verejnosti oznamuje, že „upúšťa od miestneho zisťovania a ústneho konania“.

To v preklade z úradníckeho jazyka znamená, že stavebný úrad projekt nemusel prerokovávať s verejnosťou na mieste realizovania stavby a oznámi ho len verejnou vyhláškou.

Ďalej Horešová vo vyhláške uvádza, že oznam bude vyvesený len na úradnej tabuli a 15 dní jeho vyvesenia bude považované, že je s ním verejnosť oboznámená. Z toho vyplýva, že ak niekto z dotknutých obyvateľov Bratislavskej cesty nešiel okolo radnice a nepozrel sa na vývesnú tabuľu v období od 27. apríla do 13. mája v roku 2017, prípadne nezablúdil do podkapitol hlavnej webovej stránky mesta Piešťany, tak o tom, čo sa ide na Bratislavskej realizovať, sa nemal šancu dozvedieť.

Až na jednu výnimku. V rozdeľovníku tohto dokumentu je na písomné doručenie uvedená jediná adresa z Bratislavskej cesty, a to Silvia Bubeníková, Bratislavská 2834/61, 921 01 Piešťany.

Ak budete hľadať stopy po zámeroch či oznámeniach z minulosti, ako bude vyzerať rekonštrukcia chodníkov, výstavby cyklochodníkov a úprava priechodov pre pohyb peších či cyklistov na Ulici A. Hlinku od železničnej ulice cez križovatku na Žilinskej ceste, tiež budete pátrať márne.

Výsledkom takéhoto pokútneho komunikovania radnice s verejnosťou z minulosti je súčasná diskusia na sociálnych sieťach. Na Bratislavskej ľuďom najviac prekáža, že im zanikli parkovacie plochy pozdĺž cesty pred ich nehnuteľnosťami. Ďalším problémom je chýbajúci pruh pre odbočenie zo smeru od Žilinskej cesty na Teplickú ulicu.

Na Ulici A. Hlinku v križovatke so Žilinskou cestou najväčšie údivy vyvoláva priečne parkovanie na A. Hlinku tesne pred križovatkou, kde sa po novom dá zaparkovať len tak, že autá zaberajú takmer celú šírku cyklochodníka.

Zvláštnu logiku má aj umiestnenie ovládača pre semafor určený pre chodcov aj cyklistov na Žilinskej ceste, ktorý ak nestlačíte, zelenej farby pre voľný priechod sa nedočkáte. Ten je však umiestnený uprostred priechodu pre chodcov a cyklista, ak chce cestu k nemu prekonať, musí zájsť mimo cyklochodníka, zatlačiť ovládač a vrátiť sa späť na svoj priechod.

Najnovšie túto situáciu komplikuje ešte aj mechanická zábrana (zábradlie) na chodníku medzi obomi druhmi prechodov. Takáto zvláštna konštrukcia priechodu viacerých cyklistov inšpiruje k prekonaniu cesty pomedzi peších po priechode pre chodcov. A cyklopriechod sa tak stáva len nejakou zbytočnou „ozdobou“ križovatky.

Otázka na záver: Môže súčasné vedenie radnice problematické konštrukčné prvky na oboch stavbách ešte zvrátiť? Veď ešte ani jedna zo stavieb nie je odovzdaná mestu do užívania.

V prípade Bratislavskej cesty sme už odpoveď získali pred časom. Pozdĺžne parkovanie na ceste prvej triedy vraj neumožňujú slovenské technické normy. Ako je to s tým „kocúrkovským“ riešením parkovania na A. Hlinku a nelogickým umiestnením ovládača semaforu, budeme na radnici zisťovať.

Nuž nateraz sa však dá konštatovať, že do projektov investičných akcií hradených z eurofondov sa vstupuje bez rizika len ťažko. Projektové dokumentácie sú totiž schvaľované ako súčasť dokumentácie žiadosti o európske peniaze. Pri neschválených zmenách projektu riadiacim orgánom čerpania eurofondov totiž hrozí, že európske peniaze neprídu v plnej výške a mesto to bude musieť doplatiť z vlastného rozpočtu.

Mesto má i ďalší závažný problém pri rekonštrukcii chodníkov na Bratislavskej ceste. Stavebné povolenie vydané v júni 2017 obsahuje totiž podmienku, že stavba musí byť dokončená do dvoch rokov od nadobudnutia jeho platnosti. A táto podmienka uplynula už viac ako pred tromi mesiacmi. Následné korekcie a úpravy súčasného stavu by stavebný sklz ešte viac predĺžili.