Užívaniu čiernych stavieb sa snaží piešťanská radnica zabrániť už od mája. Ich prevádzkovateľ, firma Labonte, to však celú dobu ignoruje.

„Firme Labonte, s.r.o., z Nitry, boli stavebné práce v priebehu mesiaca máj viackrát zastavené, avšak na písomnú žiadosť zaslanú zo 7. mája a ani na výzvu zapísanú do záznamu počas vykonania štátneho stavebného dohľadu priamo na mieste stavby dňa 7. mája nereagovala. Dňa 9. mája sa konateľ spoločnosti Labonte, Patrik Masár, dostavil na osobné rokovanie u primátora mesta, avšak následne bez akéhokoľvek uposlúchnutia výzvy na zastavenie prác v budovaní areálu pokračoval,“ vysvetlil novinárom na tlačovej konferencii v stredu 24. júla primátor Peter Jančovič.

Ako ďalej uviedol, 23. mája bol vykonaný štátny stavebný dohľad na mieste stavby, na ktorom bol investor opätovne vyzvaný k zastaveniu všetkých stavebných prác v areáli. Výzvu neuposlúchol. Areál aj napriek upozorneniam na osobnom rokovaní u primátora mesta, 1. júna otvorili a začali užívať tiež bez povolenia.

Dňa 19. júna bol opätovne vykonaný štátny stavebný dohľad, na ktorom bol vlastník, Labonte s.r.o., vyzvaný k zastaveniu užívania areálu. Výzvu uposlúchol.

O deň neskôr sa na mestskom úrade uskutočnilo prejednanie správneho deliktu, na ktorom spoločnosť Labonte zastupoval jej konateľ Patrik Masár.

A ako ďalej primátor informoval, stavba a spevnené plochy v areáli sú stavebným úradom riešené v konaní o odstránení stavieb, respektíve o ich dodatočnom povolení, ktorého podmienkou je ale preukázanie, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami. To znamená, že firma Labonte musí okrem dokladov a podkladov predložiť aj súhlasné stanoviská dotknutých orgánov. Bez predloženia kladných stanovísk nebude možné stavbu dodatočne povoliť.

Mesto Piešťany však vzniknutú situáciu rieši aj s príslušnými orgánmi ochrany prírody ako Štátna ochrana prírody SR – Správa CHKO Malé Karpaty, Okresný úrad Trnava – odbor starostlivosti o ŽP, Okresný úrad Piešťany – odbor starostlivosti o ŽP, nakoľko prevádzkovateľovi areálu neboli udelené výnimky na realizáciu ohlásených podujatí v areáli.

Medzitým si voči tomuto „vynovenému“ areálu plnil povinnosti aj Regionálny úrad verejného zdravotníctva Trnava, ktorý z hľadiska hygienických nedostatkov zakázal užívanie bazéna a výhrady mal i k prevádzkovej hygiene v bufete.

Čierne stavby v Ratnovskej zátoke však už rieši aj Slovenský vodohospodársky podnik, ktorému areál Ratnovskej zátoky patrí, pričom firma Labonte je len jeho nájomcom.

Nájomná zmluva totiž jasne definuje, že nájomca si len tak z vlastného rozhodnutia nemôže v areáli stavať, čo chce. „Investície, ktoré nie sú uvedené v zozname investícií uvedenom v zmluve, je možné realizovať iba formou dodatku k zmluve,“ uvádza sa v zmluve. Ako nám potvrdil Slovenský vodohospodársky podnik, žiaden dodatok týkajúci sa stavieb, ktoré na jar v zátoke pribudli, firma Labonte uzavretý nemá.

„S postupom mesta sa stotožňujeme a poskytujeme v prebiehajúcom vyšetrovaní stavebnému úradu plnú súčinnosť,“ doplnil nám informácie hovorca vodohospodárov Marián Bocák. Na otázku, či vzniknutá situácia nie je aj dôvodom na ukončenie nájomnej zmluvy s firmou Labonte, hovorca nasledovne reagoval: „Situáciu vyhodnotíme na základe rozhodnutí príslušných úradov, ktoré vo veci konajú.“

Nepovolené stavby v areáli Ratnovskej zátoky

Bazén (rozmery 16×8 m) s nadväzujúcou spevnenou plochou (vydláždenou cca 26,5×47 m), stavba terasy so sociálnym zariadením (pôdorys cca 25×20 m), uzatvorenie pôvodnej terasy, a tým rozšírenie odbytovej časti reštaurácie, skladový kontajner, 20 ks betónových platní s rozmermi 5×5 m (na ktorých sú v súčasnosti ukotvené stany, ku ktorým je privedená elektrika – osvetlenie), stavba plážového bufetu, rozšírenie – prístavba vstupného objektu.

Jozef Vojčiniak

Čierne stavby v Ratnovskej zátoke a bradatí bratia, ktorí až takí bradatí nie sú a zrejme nie sú ani bratia