Ako vyzeral starý park
Ako lepšie sa môžeme zoznámiť s históriou či pripomenúť si ju než prostredníctvom spomienok ľudí, ktorí ju zažili na vlastnej koži? V tomto príbehu si piešťanská výtvarníčka a galeristka Nadežda Mikolášiková zaspomínala na mestský park.
V období mojej dochádzky do základnej školy bol starý park trochu iný. Dvojprúdová alej lemovaná gaštanmi sa končila v mieste dnešnej fontány hudobným pavilónom. Bola to vtedajšia zmenšenina Hudobného pavilónu spred Kursalonu.
Ďalej nasledovala rovná cesta lemovaná borovicami, ktorá ústila k vtedajšiemu detskému domovu, dnes cirkevnému zariadeniu.
Na pódiu malého pavilónu som ako dieťa na Deň matiek recitovala básničku. Bola to udalosť! Skoro každá malá slečna, žiačka, mala v rukách z papiera vystrihnuté a pokreslené srdce na paličke.
Dnešná lúka, na ktorej občas cvičia jogu alebo chalani vrhajú lietajúce plastové taniere, bol sad ruží. Ruže rôzneho druhu a farby.
V tom priestore sa nedávno konala Winterparáda. Dá sa povedať, že je inak využívaný s podobným cieľom ako pred 65 rokmi. Dobrý pocit.
Nadežda Mikolášiková
